Zrýchlené dýchanie (tachypnoe)

Zrýchlené dýchanie, odborne tachypnoe, môžeme opísať aj ako zvýšenú dychovú frekvenciu. Normálna dychová frekvencia je 12 až 20 dychov za minútu. Samozrejme, preto je pomerne široký interval, pretože každý človek je na tom inač. Napríklad aktívni športovci majú nižšiu frekvenciu ako ľudia, čo pracujú v kancelárii.

Najčastejšie sa zrýchlené dýchanie vyskytuje po nejakej fyzickej aktivite, ako je beh a iné športy. Nájdu sa však aj príčiny, ktoré sú už závažného charakteru. Sú to ochorenia, ktoré môžu človeku poriadne sťažiť život. Práve o nich si budeme v dnešnom článku hovoriť.

Príčiny zrýchleného dýchania:

1. Nadmerná fyzická záťaž

Zrýchlené dýchanie sa najčastejšie objavuje po vykonaní fyzickej záťaži. Jedná sa najmä o šport, ale môžeme tu kľudne zaradiť aj náročnú prácu.

Dychová frekvencia sa zvyšuje, pretože telo (presnejšie svaly) potrebuje viac kyslíka pri fyzickej aktivite. Ak by telo nedostalo viac kyslíka, došlo by k strate vedomia.

2. Poruchy dýchacej sústavy

Zrýchlené dýchanie má často pôvod priamo v dýchacej sústave. Ide najmä o respiračné ochorenia, ktoré patria medzi najčastejšie ochorenia vôbec.

Jedná sa napríklad o nádchu, chrípka, bronchitída, angína, ale aj CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc), astmu či pneumóniu (zápal pľúc). CHOCHP, astma a pneumónia sú chronickými chorobami, pri ktorých je typické práve zrýchlené dýchanie.

Ďalšími príznakmi týchto chronických ochorení je aj dýchavičnosť, bolesť na hrudi a kašeľ (suchý alebo vlhký).

Samozrejme, aj pri akútny respiračných ochoreniach (napríklad nádcha) sa vyskytuje zrýchlené dýchanie, no skôr sú prítomné iné príznaky (kašeľ – respektíve jemné pokašliavanie, časté smrkanie nosom, zvýšená teplota a iné).

3. Šokové stavy

Šokové stavy ovplyvňujú taktiež dychovú frekvenciu. Ak človek dostane šok, jeho telo sa snaží čo najviac okysličiť mozog a zvyšok tela.

Preto dochádza k zrýchlenému dýchaniu. Opäť aj sem sa môže vyskytnúť strata vedomia, v dôsledku nízkeho okysličenia organizmu. Medzi šokové stavy patrí aj anafylaktický šok, čo môžeme označiť aj ako prudkú alergickú reakciu postihujúcu celý organizmus.

4. Hypoxémia

Hypoxémia je stav, ktorý môžeme jednoducho opísať ako nedostatok kyslíka v krvi. K takejto situácií môže prísť v dôsledku niektorých ochorení (CHOCHP, pľúcna fibróza, srdcové zlyhávanie, mozgová mŕtvica).

Niekedy aj lieky spôsobujú nedostatok kyslíka v krvi. Jedná sa najmä o silné lieky na bolesť a celkové anestetiká. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na kvalitu ovzdušia, najmä vo vysokých nadmorských výškach, kde je bežné, že chýba kyslík.

Hypoxémia sa nemusí nijako prejavovať, no zväčša vždy dôjde k únave a nevýkonnosti. Pri ťažších formách sa už vyskytuje aj zrýchlené dýchanie, dýchavičnosť a poruchy nervovej sústavy (napríklad halucinácie, zmätenosť či strata vedomia).

5. Strata životne dôležitých tekutín

Medzi životne dôležité tekutiny patrí najmä krv a voda. Bez oboch týchto tekutín by sme nežili. Krv je známa najmä svojou transportnou funkciou, kedy rozváža živiny a dýchacie plyny po celom tele.

Voda je v organizme zastúpená z viac ako dvoch tretí, takže jej funkcia je asi jasná. Keď dôjde k strate jednej z týchto dvoch tekutín, má to vplyv na celý organizmus, vrátane zrýchleného dýchania.

Takýmito situáciami je napríklad otvorené krvácanie, ale aj hnačka či zvracanie.

6. Poruchy obehovej sústavy

Nielen poruchy dýchacej sústavy zapríčiňujú zrýchlenú dychovú frekvenciu, ale aj poruchy iných sústav.

Napríklad aj obehová sústava, konkrétne poruchy srdca. Jednou z nich je aj srdcové zlyhávanie, ktoré donúti, aby pľúca rýchlejšie pracovali, pretože srdce nestíha okysličovať krv.

7. Poruchy nervovej sústavy

Ďalej sa pozrieme, ako ovplyvňuje dýchanie nejaká porucha nervovej sústavy. Nervová sústava je centrom organizmu, pretože vydáva podnety na vykonávanie mnohých funkcií. Jej problémy sa totiž môžu všelijako prejavovať.

Medzi ne patrí aj nedostatočné okysličenie mozgu, najčastejšie v dôsledku mozgovej mŕtvice.

Tento nedostatok kyslíka v mozgu zapríčiní zrýchlené dýchanie. Rovnako sa vyššia dychová frekvencia vyskytuje aj pri zápale mozgových blán, čo je zápalové ochorenie postihujúce obal mozgu.

8. Poruchy tráviacej sústavy

Dokonca aj poruchy tráviacej sústavy majú vplyv na dýchanie. Ide najmä o problémy s pankreasom, presnejšie o jeho zápal.

Pri tomto zápale sú typickými príznakmi bolesť brucha, zvracanie a nevoľnosť.

Podobne sú na tom aj žlčníkové kamene. Pri tomto ochorení sú charakteristickými príznakmi bolesť brucha, nechutenstvo či plynatosť. V oboch prípadoch sa snaží telo potlačiť bolesť práve zrýchleným dýchaním.

9. Intoxikácia

Intoxikácia, alebo aj otrava rôznymi látkami alebo liekmi, postihuje najmä nervovú sústavu (zmätenosť, bolesti hlavy, motanie hlavy alebo strata vedomia).

Typickou intoxikáciou je otrava oxidom uhoľnatým, kedy sa bežne vyskytuje zrýchlené dýchanie, pretože v organizme je málo kyslíka.

10. Psychické rozpoloženie

Dokonca aj psychické stavy dokážu človeku zrýchliť dýchanie. Najviac zásluhy na tom má stres. Preto dlhodobé vystavovanie organizmu pred stresovými situáciami má vplyv prakticky na fungovanie celého organizmu.

Diagnostika

Lekár určí diagnózu na základe nielen vašej anamnézy (podrobné vysvetlenie príznaku a odpovede na lekárove otázky), ale aj vyšetrenia krvného obrazu, kde sa zistí presná hladiny kyslíka. Nie vždy to bude stačiť na zistenie presnej príčiny.

Preto môže lekár navrhnúť vykonať ďalšie vyšetrenia, napríklad CT vyšetrenie, echokardiografia, ultrazvuk či röntgen pľúc.

Ako liečiť zrýchlené dýchanie

Najprv sa poďme pozrieť na stavy, kedy je prirodzene zvýšená dychová frekvencia. Jedná sa o nadmernú fyzickú záťaž, stresové situácie či niektoré šokové stavy.

V takýchto prípadoch liečba ani neexistuje, no odporúča sa neobmedzovať dýchanie (mohlo by totiž dôjsť k strate vedomia).

Poruchy dýchacej sústavy sa môžu liečiť niekoľkými spôsobmi. Astma sa lieči protizápalovými liekmi spolu s bronchodilatanciami. CHOCHP sa lieči taktiež bronchodilatanciami, no v tomto prípade majú menší efekt ako pri astme.

Ďalej sa môžu používať aj mukolytiká (slúžia na vykašliavanie hlienu) či antibiotiká.

Zápal pľúc sa lieči taktiež liekmi (antibiotiká, antimykotiká, antivirotiká), no druh lieku záleží od formy zápalu pľúc.

Žlčníkové kamene sa liečia buď za pomoci liekov (lieky na rozpúšťanie kameňov), alebo chirurgicky (odstránenie celého žlčníka).

Pri zápale pankreasu je veľmi potrebné obmedzenie stravy (pri akútnom zápale sa dokonca nič neje), no niekedy sa vykonáva aj chirurgický zákrok.

Zápal mozgových blán sa najčastejšie lieči antibiotikami. Ide o nebezpečnú chorobu, takže sa lieky podávajú ihneď a to priamo do žili. Viac o možnej liečbe sa dozviete buď u lekára, alebo z článkov, ktoré sú venované konkrétnej chorobe.

Kedy navštíviť lekára

Zrýchlené dýchanie je najčastejšie len prirodzeným dejom, pretože telu chýba potrebný kyslík. Ako sme si ale všimli, mnohé ochorenia zapríčiňujú tento stav. Preto netreba podceniť tento problém.

Lekára sa teda odporúča navštíviť, keď sa zrýchlené dýchanie vyskytuje dlhšiu dobu bez zjavnej príčiny. Naisto by ste mali zájsť za odborníkom vtedy, keď sa vyskytujú aj iné príznaky, napríklad bolesť na hrudi.