Motanie hlavy
Písať o motaní hlavy je nepríjemná úloha, pretože sa jedná o jeden z najvšeobecnejších príznakov, s ktorým sa ako lekári stretávame. Príčin motania hlavy môže byť celé množstvo, v zásade však ide vždy o to, že nie je niečo v poriadku s ústrojenstvom rovnováhy a pohybu, alebo s mozgom. Vzhľadom k tomu, ako je mozog závislý od dodávok kyslíka a správnom vnútornom prostredí, môže byť postihnutý aj pri ochoreniach kardiovaskulárnej sústavy a rozvratu vnútorného prostredia organizmu.
Motanie hlavy a príčiny tohto stavu:
1. Ochorenie mozgu
Motanie hlavy sa môže prejaviť akýmkoľvek ochorením mozgu, obzvlášť ak ide o stavy spojené s opuchom mozgu a zvýšením vnútrolebečného tlaku.
Môže ísť o úraz (najčastejšie spojené s otrasom mozgu), mozgové nádory, zápaly mozgu, zápaly mozgových blán, mozgové príhody, stavy po epileptických záchvatoch a ďalšie.
2. Choroby či podráždenia ústrojenstva rovnováhy a pohybu
Toto ústrojenstvo je párové a nachádza sa hlboko v lebke v skalnej kosti. Jedná sa o tri polkruhovité kanáliky, ktoré sú anatomicky veľmi úzko spojené so sluchovým ústrojenstvom a do mozgu sú informácie o rovnováhe a sluchu vedené spoločným nervom.
Podráždenia môžu spôsobiť zápalové procesy v blízkosti ústrojenstva, napríklad infekcia stredného ucha, zápaly vnútorného ucha, nádor nervu vedúceho informácie o rovnováhe (neurinóm akustiku), úrazy, vplyv alkoholu a zabudnúť nesmieme ani na Meniérovú chorobu a na jednoduchú kinetózu.
3. Cievne príčiny
Do tejto skupiny stavov by som si dovolil zaradiť stavy, kedy cievy nie sú schopné dodať dostatok krvi a kyslíka do mozgu. Slabosť a motanie hlavy sú potom typickým príznakom.
Najčastejšie hovoríme o celkovej ateroskleróze mozgových tepien, kedy je u starých ľudí postihnuté prakticky celé mozgové riečište.
Okrem toho môžu byť zúžené krčné tepny, kedy je aj vyššie riziko vzniku ischemických mozgových príhod, alebo zúženie zadných dvoch vertebrálnych tepien.
Pri zúžení zadných vertebrálnych tepien by som sa trochu zdržal. Tieto dve tepny prebiehajú do hlavy tesne pri krčnej chrbtici a v mozgu sa potom spájajú v jednu tepnu, ktorá potom vyživuje mozgový kmeň a mozoček (dôležité ústrojenstvo pre udržiavanie rovnováhy).
Najmä u starých ľudí sú tieto tepny často zúžené a zúženie sa typicky prehlbuje pri záklone hlavy. To znamená, že pri zaklonení hlavy pri pohľade hore sa človeku veľmi ľahko zamotá hlava.
Tento stav označujeme ako vertebrobazilárna insuficiencia a u starých pacientov je pomerne častý.
4. Intoxikácia
Predávkovanie viacerými rozličnými bežne užívanými liekmi vedie k motaniu hlavy, typicky sa jedná o rôzne antidepresíva, lieky na spanie a tak podobne.
Pochopiteľne sem patrí aj účinok alkoholu, ktorý svojim účinkom pôsobí ako na mozog, tak na ústrojenstvo rovnováhy a pohybu.
Z ďalších toxických zlúčenín, ktoré som spracoval, môžem spomenúť napríklad oxid uhoľnatý ktorý motanie hlavy dokáže veľmi ľahko spôsobiť.
5. Zmeny krvného tlaku
S únavou a motaním hlavy môže byť spojená akákoľvek odchýlka krvného tlaku – vysoký tlak aj nízky tlak.
6. Zlyhávanie srdca
Ak zlyháva srdcová pumpa, vedie to k poruche dodávky kyslíka pre mozog.
Prakticky akákoľvek príčina srdcového zlyhávania teda môže veľmi ľahko ovplyvniť mozog a spôsobiť motanie hlavy.
7. Chudokrvnosť
Nedostatok červených krviniek znamená horšiu dodávku kyslíka pre mozog a to potom vedie k rôznym ťažkostiam, z ktorých motanie hlavy je bežné. Hovoríme potom o tzv. Anemickom syndróme.
8. Poruchy očí
Motanie hlavy sa prejavuje mnohými očnými chorobami.
Príkladom môže byť akútna forma zeleného zákalu (glaukóm) so zvýšením vnútroočného tlaku, iné stavy vedúce k dvojitému videniu a mnohé ďalšie.
9. Poruchy vnútorného prostredia tela
Zmeny v koncentráciách iónov (najmä sodíka a chloridov), dehydratácia, zvýšenie koncentrácie odpadových látok pri zlyhávaní pečene alebo zlyhávaní obličiek, hypoglykémia, či naopak zvýšenie cukru u neliečenej cukrovky, to všetko môže viesť k motaniu hlavy.
10. Kombinované poruchy
Na interných oddeleniach sa typicky stretávame so starými ľuďmi, u ktorých je zrejmá ateroskleróza mozgových tepien, zvyčajne majú zúžené aj tepny vedúce krv k mozgu.
Do tohto veľmi krehkého systému potom zasiahne akákoľvek vonkajšia či vnútorná príčina (typicky niektorá z vyššie menovaných), ktorá vedie k destabilizácii celkového stavu.
Okrem motania hlavy sa objavuje únava a apatia, či naopak zmätenosť a agresivita.
Motanie hlavy a diagnostika
Vzhľadom na šírku možných príčin je nutné celkové vyšetrenie. Pacient by mal byť vyšetrený najmä neurológom, mal by mať urobené EKG vyšetrenie a zmeraný krvný tlak.
Dôležité sú aj krvné odbery – hladiny minerálov, obličkové parametre, pečeňové testy, krvný obraz, CRP (infekčné procesy v tele) atď.
Pri podozrení na choroby mozgu a ústrojenstva rovnováhy a pohybu zvyčajne vykonávame CT vyšetrenie, krčné tepny vyšetrujeme ultrazvukom. Podobne je vhodné ultrazvukom vyšetriť aj srdcový sval (ECHO srdca).
Ak nenachádzame jasnú príčinu, alebo sú prítomné akékoľvek poruchy zraku, možno odporučiť vyšetrenie očným lekárom.
Ďalšie vyšetrenia cielime podľa nálezov vyššie zmienených vyšetrení.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/motani-hlavy
Použité zdroje: základné zdroje textu