Vnútrolebečná hypertenzia
Pretlak v dutine lebečnej (vnútrolebečná hypertenzia) sa odborne označuje ako intrakraniálna hypertenzia. Ide o sprievodný jav úrazov hlavy aj ochorenia mozgu. Má veľmi nepríjemné prejavy a veľmi ľahko môže chorého usmrtiť alebo mu spôsobiť ťažké doživotné následky.
U dospelého jedinca je dutina lebečnej pevne ohraničená zrastenými lebečnými kosťami. Priestor v nej je vyplnený mozgom, krvnými cievami a mozgovomiechovým mokom.
Cerebrospinálny mok je tekutina, ktorá sa vytvára v dutinách vo vnútri mozgu (mozgovej komory) a následne preteká spojovacími otvormi do priestoru okolo mozgu.
V dutine lebečnej sú teda prítomné 3 hlavné zložky – mozog, krvné cievy a mozgovomiechový mok – a tie vypĺňajú celý jej priestor.
Prakticky nič ďalšie sa už do hlavy nezmestí a rezerva pre prípadné zväčšenie vnútrolebečného objemu je minimálne.
V situácii, kedy sa začne v mozgu zväčšovať objem niektorej z troch zložiek (mozog, krv, mozgovomiechový mok), začne po krátkej chvíli rásť aj vnútrolebečný tlak.
Vnútrolebečná hypertenzia a jej príčiny
Príčinou vzniku pretlaku v lebečnej dutine je zvýšenie objemu jednej z vyššie uvedených zložiek na úkor ostatných.
Ku zväčšenie objemu zložky krvi dochádza pri krvácaní do dutiny lebečnej – patrí sem krvácanie do mozgového tkaniva, subdurálny hematóm, epidurálny hematóm aj subarachnoidálne krvácanie.
Zvýšenie objemu mozgu môže mať aj mnoho príčin – mozgové infekcie spojené s tvorbou abscesov, mozgové nádory, mozgové metastázy iných nádorov spojené s opuchom okolitého mozgového tkaniva a pod.
Opuch mozgu (a teda nárast jeho objemu) je spojený aj s mozgovými úrazmi a difúznym axonálnym poškodením.
Nárast množstvo mozgovomiechového moku sa označuje ako hydrocefalus. Všeobecne povedané sa jedná o upchatie kanálikov, ktorými mozgovomiechový mok preteká, alebo narušené vstrebávanie mozgovomiechového moku do žilovej krvi.
Prejavy
U detí nie sú zrastené lebečné kosti a pomaly vzrastajúci vnútrolebečný tlak sa môže kompenzovať ich odďaľovaním a zväčšovaním mozgovne, bez toho aby sa objavili iné príznaky.
Pri rýchlom zväčšení objemu v mozgovni sa však tieto mechanizmy nestihnú uplatniť a pretlak sa prejaví rovnako ako u dospelých.
U dospelých ľudí nemajú lebečné kosti kam ustúpiť, lebka je pevným pancierom. Jediný veľký otvor je na jej spodine, kadiaľ z temena vystupuje miecha.
Pri zvýšení vnútrolebečného tlaku sa z hlavy vytlačí určité množstvo mozgovomiechového moku, ale inak žiadna rezerva nie je. Pretlak preto začne pôsobiť na mozog. To sa prejaví bolesťami hlavy, motaním hlavy, nevoľnosťou a zvracaním.
Zaujímavé je, že u vnútrolebečného pretlaku sa môže zvracanie objaviť prekvapivo bez akejkoľvek nevoľnosti. Môžu sa objaviť najrôznejšie neurologické poruchy – výpadky hybnosti a citlivosti a pod.
Ak tlak ďalej rastie a nič sa neurobí, začne sa mozog pod tlakom vsúvať do onoho otvoru v spodine lebečnej, kadiaľ vystupuje miecha do chrbticového kanála.
Mozog sa tak začne otlačovať od kostených okrajov tohto otvoru a to vedie k jeho poškodeniu.
Nanešťastie je ako prvá na rane oblasť predĺženej miechy, kde sa nachádzajú životne dôležité centrá vrátane dýchacieho. U postihnutého sa rozvinie porucha vedomia, ktorá končí zástavou dychu a smrťou.
Pozn. pre medikov: Ľuďom s vnútrolebečným pretlakom často prudko vzrastie krvný tlak. Pri vnútrolebečnom pretlaku sa totiž všetko v lebke stláča vrátane krvných ciev. Aby mozog zostal dostatočne prekrvený, musí sa krv pretlačiť cez stlačené tepny, a to sa umožní práve vysokým krvným tlakom. Ak je napríklad človek po autonehode s úrazom hlavy a má tlak 240/110, mali by sme byť veľmi opatrní. (vnútrolebečná hypertenzia vzniká veľmi často).
Diagnostika
Okrem vyššie uvedených prejavov sú dôležité informácie o nedávnych úrazoch hlavy, či akýchkoľvek ochoreniach mozgu, ktoré by mohli súvisieť.
Ak máme informácie o nádorovom ochorení u pacienta, mali by sme uvažovať o mozgových metastázach. Zásadné pre diagnózu sú však až zobrazovacie metódy ako je CT vyšetrenie mozgu či eventuálne magnetická rezonancia.
Vyšetrenie pomocou CT prístroja je pre svoju ľahkú dostupnosť a rýchlosť v tomto smere vhodnejšie.
Rýchle orientačné zistenie mozgového pretlaku umožňuje vyšetrenie očného pozadia. Na očnom pozadí lekár uvidí opuch papily očného nervu, do ktorej sa pretlak prenáša.
Na špecializovaných pracoviskách možno zabezpečiť priamu monitorovanie vnútrolebečného tlaku pomocou snímacej elektródy, ktorá sa zavedie cez lebku tesne k mozgu.
U pacientov s podozrením na vnútrolebečný pretlak by sa nemala vykonávať lumbálna punkcia. Ak totiž nabodneme chrbticový kanál a začneme z neho odoberať mozgovomiechový mok, spôsobí to podtlak.
Rastie potom riziko, že bude mozog z lebky (pretlak) tlačený do kosteného otvoru na spodine lebečnej smerom k chrbticovému kanálu (podtlak).
Vnútrolebečná hypertenzia a jej liečba
Zvyčajne je nutná hospitalizácia na JIS či na ARO. Vykonáva sa sledovanie základných životných funkcií, zabezpečenie dýchacích ciest a prísunu dostatočného množstva kyslíka.
Pacient sa obvykle uloží tak, aby hlava s podložkou zvierala uhol cca 20-30°, čo uľahčí odtok žilovej krvi z mozgu. Podávajú sa špeciálne osmoticky aktívne látky znižujúce vnútrolebečný tlak, najčastejšie z nich je manitol.
Ak nemožno stav zvládnuť konzervatívnymi prostriedky, je nutné znížiť tlak v hlave chirurgicky. Obvykle sa robí tzv. dekompresnej kraniektomie, kedy sa odstráni kus lebečnej klenby, a tým sa uvoľní vnútorné pretlak.
Okrem snahy o zvládnutie vnútrolebečného pretlaku je nutné riešiť najmä jeho vyvolávajúcu príčinu, ak je to možné.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/nitrolebni-hypertenze
Použité zdroje: základné zdroje textu