Lumbálna punkcia
Čo je to lumbálna punkcia, aký je jej princíp a význam? Ako sa pred týmto vyšetrením treba pripraviť, a aké sú jeho výhody a nevýhody?
Lumbálnu punkciu môžeme do slovenčiny preložiť ako „bedrový vpich“. Je to vyšetrenie vykonávané najčastejšie na neurologických a infekčných oddeleniach. Vyšetrenie sa vykonáva za účelom získania vzorky tzv. mozgovomiechového moku. Najprv si musíme ale povedať pár slov práve o ňom.
Mozgovomiechový mok je za normálnych okolností číra ľahko nažltla tekutina, ktorá sa vytvára v mozgových komorách, skrze tieto komory preteká, obklopuje mozog a nakoniec sa vstrebáva do okolitých žilových splavov.
Mozgovomiechový mok má za úlohu mechanicky chrániť mozog pred otrasmi (predstavme si zjednodušene, že mozog v tekutine mozgového moku pláva) a vylučujú sa do neho odpadové látky z mozgového tkaniva. Mok je v neustálom kolobehu – tvorí sa v mozgu a vstrebáva sa do žilovej krvi.
Okrem toho, že mozgovomiechový mok obklopuje a chráni mozog, nachádza sa aj v chrbtovým kanály okolo miechy a poskytuje mieche podobnú ochranu ako mozgu.
Podstatou lumbálnej punkcie je z tohto dôvodu vpich ihly do chrbticového kanála a to tak, aby nedošlo k poškodeniu miechy. Ako to dosiahnuť si popíšeme nižšie.
Princíp lumbálnej punkcie
Do chrbticového kanála možno najľahšie preniknúť zozadu v bedrovej oblasti. Miecha je totiž relatívne krátka a u drvivej väčšiny ľudí končí už nad týmto miestom.
V bedrovej časti chrbticového kanálu bývajú preto už len nervové vlákna odstupujúce z miechy. Z toho dôvodu je riziko poškodenia miechy pri vpichu ihly minimálne.
Pri samotnom zákroku sa človek zvyčajne položí na bok na rovnú podložku a urobí guľatý chrbát. Lekár mu potom do bedrovej časti chrbta vbodne dlhú dutú ihlu a tú zapichne do hĺbky, kým nezačne vytekať mozgovomiechový mok.
Vzorka vytekajúceho moku sa zachytí do skúmavky a odošle na biochemické, mikrobiologické a cytologické vyšetrenie.
Potom sa ihla vytiahne, rana sa zalepí a pacient zostane ležať. Samotné bodnutie je prakticky nebolestivé. Niekedy umŕtvuje oblasť vpichu nejakým anestetikom, ale nie je to pravidlom.
Po vykonaní zákroku sa väčšinou musí niekoľko hodín (až 24 hodín) ležať na lôžku, inak sa môžu objaviť nepríjemné pocity typu bolestí hlavy a nevoľnosť.
Príprava pred vyšetrením
Na vyšetrenie sa pacient nemusí nijako pripravovať.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o invazívnejšie vyšetrenie, ktoré má svoje riziká, podpisuje pacient pred vyšetrením zvyčajne informovaný súhlas.
Význam lumbálnej punkcie
Mozgovomiechový mok je veľmi dôležitý, pretože je v priamom kontakte s mozgom a miechou. Podľa jeho zloženie tak môžeme diagnostikovať viacero chorôb centrálneho nervového systému.
Podľa farby, chemického zloženia moku, pomocou mikrobiológie a cytológie môžeme určiť zápaly mozgových blán a zápaly mozgového tkaniva (napríklad meningokokový, pneumokokový), krvácanie do mozgu (v prípade, že sa krv dostane do mozgovomiechového moku – typické to býva pri subarachnoidálnom krvácaní) a niekedy môžeme zistiť prítomnosť nádorových buniek u niektorých mozgových nádorov.
Vzorka mozgovomiechového moku môže potvrdiť napadnutie nervového systému boreliózou a môžu sa zistiť aj protilátky preukazujúce sklerózu multiplex.
Nevýhody
Medzi komplikácie môže patriť krvácanie z miesta vpichu, ktoré však nebýva veľké. Vážnejším rizikom je narušenie ihlou ktoréhokoľv
ek nervu v chrbtovom kanály.
To býva spojené s bolestivosťou – zvyčajne je to bolesť vystreľujúca do dolnej končatiny.
Najvážnejším rizikom je poškodenie miechy, našťastie je veľmi zriedkavé. Mohlo by nastať, keby lekár zabodol ihlu do chrbticového kanála príliš vysoko, tj. do priestoru kde sa miecha ešte nachádza.
Zradné je, že existujú aj vzácne prípady, kedy môžu mať niektorí ľudia miechu dlhšiu a tá tak môže byť poškodená aj pri vpichu v správnom mieste. V prípade poškodenia miechy môže dôjsť v najhoršom prípade k ochrnutiu dolných končatín, či k poruchám vylučovania moču.
Po odobratí mozgovomiechového moku je potrebné niekoľko hodín v kľude ležať na lôžku, inak sa často rozvinie tzv. postpunkčný syndróm. Ten sa prejavuje bolesťami hlavy a nevoľnosťou.
Treba spomenúť aj fakt, že lumbálna punkcia by sa nemala vykonávať u pacientov s vnútrolebečným pretlakom a k vylúčenie tohto stavu by sa najprv malo vykonať vyšetrenie očného pozadia.
Výhody
Vďaka lumbálnej punkcii relatívne ľahko získame vzorku mozgovomiešnej tekutiny, ktorá nás pomerne rýchlo informuje o aktuálnom stave v centrálnom nervovom systéme a umožní nám zahájiť správnu liečbu.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/lumbalni-punkce
Použité zdroje: základné zdroje textu