Meningitída (zápal mozgových blán)

Zápal mozgových blán čiže meningitída je vážne ochorenie, ktoré môže človeka ľahko usmrtiť alebo na ňom zanechať trvalé následky. Ide o infekčný zápal mozgových obalov (sú 3 a latinsky sa označujú ako meningy), ktorý môže byť spôsobený baktériami alebo vírusmi. Ak prejde zápal z obalov do mozgového tkaniva, hovoríme o meningoencefalitíde.

Príčiny meningitídy

Ako bolo už povedané vyššie, na vzniku ochorenia s názvom meningitída sa podieľajú baktérie a vírusy.

Medzi najznámejších bakteriálnych pôvodcov patria meningokoky, pneumokoky (patria medzi streptokoky) a hemofily.

K rizikovým faktorom patrí narušenie imunitného systému, či otvorené poranenia hlavy. Infekcia sa dostáva do mozgových obalov najčastejšie krvou z blízkych miest v tele napadnutých infekciou (zápaly prínosových dutín, kožné hnisavé zápaly na tvári) alebo z vonkajšieho prostredia pri vážnejších poraneniach.

Treba podotknúť, že veľakrát nemožno žiadne rizikové faktory zistiť a zápal mozgových blán dostane doteraz prakticky zdravý človek.

Z vírusových meningitíd menujme ako možného pôvodcu napr. enterovírusy, vírusy rubeoly a osýpok a herpesvírusy.

Príznaky

Zápalom podráždené mozgové blany spôsobia vznik tzv. Meningovho syndrómu. Laicky povedané do neho spadá najmä bolestivé stuhnutie šije, tj. neschopnosť predkloniť hlavu a dotknúť sa bradou hrudníka.

Okrem toho sa objaví motanie hlavy, vysoké horúčky, bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie a kŕče.

Pri ťažkom priebehu ochorenia s názvom meningitída môže dôjsť k poruchám vedomia a poruchám pamäti.

Diagnostika

Veľký význam na liečbu ochorenia s názvom meningitída má anamnéza a najmä fyzikálne vyšetrenie (stuhnutá šija, neschopnosť predkloniť hlavu, a i.).

V krvných testoch zistíme prítomnosť zápalu pomocou zvýšeného množstva bielych krviniek a zvýšenie CRP. CT vyšetrenie mozgu je vhodné najmä na vylúčenie iných mozgových ochorení, zápal mozgových blán na ňom však vidieť byť nemusí.

Najdôležitejším vyšetrením je lumbálna punkcia. Pri nej sa vykoná vpich do bedrovej oblasti a odoberie sa vzorka mozgovomiechového moku, ktorý sa potom vyšetrí.

Vzhľadom na to, že mozgovomiechový mok je v priamom kontakte s mozgovým tkanivom a mozgovými obalmi, je jeho zloženie ovplyvnené infekciami a podá nám rýchlo množstvo cenných informácií.

Dôležitý parameter je prítomnosť bielych krviniek v mozgovomiechovom moku a ich počet. U vírusových meningitíd je počet buniek zvýšený menej ako u bakteriálnych meningitíd.

S istým oneskorením – do niekoľkých dní – nám pri bakteriálnej infekcii v mikrobiologickom laboratóriu povedia presný typ pôvodcu a na aké antibiotiká je najcitlivejší.

Prevencia

Proti pneumomokokovi, meningokokom aj hemofily sa možno chrániť očkovaním.

Liečba

Každý typ infekcie centrálneho nervového systému má svoj konkrétny liečebný postup, ale všeobecne sa dá povedať, že pri podozrení na bakteriálnu neuroinfekciu treba čo najskôr podať antibiotiká.

V prípade vykonania lumbálnej punkcie v žiadnom prípade nesmieme čakať na výsledok mikrobiológie, pretože medzitým by mohol pacient zomrieť.

Antibiotiká podáme ihneď, vnútrožilovo a vo veľkých dávkach.

Hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti, či na ARO je v ťažších prípadoch potrebná – na týchto oddeleniach môže pacient dostať celkovú starostlivosť, možno mu zaistiť kvalitné vnútrožilové vstupy a trvalé monitorovanie základných životných funkcií.

Prognóza

Aj napriek najlepšej starostlivosť časť ľudí trpiacich ochorením s názvom meningitída na infekciu nervového systému umiera, týka sa to pochopiteľne predovšetkým bakteriálnych meningitíd. Iní síce prežijú, ale zostávajú im trvalé následky na zdraví. B

ývajú to dôsledky poškodenia mozgu – ochrnutie rôzneho rozsahu, poruchy reči, poruchy zmyslové (známa je hluchota po pneumokokových infekciách), zmeny osobnosti a pod.

Zdroj: https://www.stefajir.cz/meningitida