Strata sluchu
Sluch je pre nás dôležitým zmyslom. Narušenie alebo úplná strata sluchu sú pre človeka krajne obmedzujúcimi. Rozličných príčin poruchy tohto zmyslu je viacero, k ich pochopeniu je však najprv nutné si krátko povedať o stavbe sluchového aparátu.
Sluchový aparát
Vlastný sluchový orgán je párový a vyskytuje sa v pravom a aj ľavom vnútornom uchu ako tzv. slimák.
Zvukové vlnenie je prenášané cez vonkajšie ucho (ušnica má lievikovitý tvar, aby zvuk dobre zachytil) na bubienok. Bubienok sa rozochveje a toto chvenie je prenesené do stredného ucha, kde sú tri sluchové kostičky (kladivko, nákovka a strmienok).
Cez kostičky sú potom vibrácie prenesené priamo do vnútorného ucha na kostený labyrint vnútorného ucha, kde sa nachádza slimák. Slimák túto mechanickú energiu prenesie na zmyslové bunky a z nich potom nervovými vláknami do mozgu.
Nervové vlákna sa cestou k mozgu spájajú do veľkého hlavového nervu, ktorý spolu s informáciami o sluchu vedie aj informácie o rovnováhe a polohe v priestore.
V mozgu je potom informácia vyhodnotená, spracovaná a pochopená ako určitý hluk alebo reč.
Porucha v ktorejkoľvek časti vyššie spomenutého systému potom vedie k strate sluchu na jednom, eventuálne na oboch ušiach.
Príčiny straty sluchu:
1. Vysoký vek
S vekom postupne degeneruje vlastný slimák a prestáva byť schopný príjmu zvukového signálu.
Typické je to najmä pre vysoké tóny, postupne býva narušené aj vnímanie ostatných zvukov.
2. Trvalý nadmerný hluk
Trvalé vystavovanie sa hluku vedie k neúmernému zaťaženiu sluchového aparátu a môže spôsobiť nezvratné narušenie funkcie slimáka.
Z toho dôvodu je kladený dôraz na dostatočnú ochranu sluchu u ľudí pracujúcich v trvalom hluku.
Strata sluchu alebo aspoň jeho zhoršenie sa môže objaviť aj ak človek príliš často počúva veľmi hlasnú hudbu.
3. Upchatie zvukovodu
Zvýšená produkcia ušného mazu vo zvukovode môže viesť k vytvoreniu zátky, ktorá zhorší prenos zvukových vibrácií na bubienok.
Menej často môže k upchatiu zvukovodu dôjsť kvôli prítomnosti cudzieho telesa v uchu.
4. Zápal zvukovodu, stredného ucha a vnútorného ucha
Rozsiahlejší zápal s tvorbou hnisu môže narušiť prevod zvuku na bubienok (zápal zvukovodu), alebo medzi bubienkom a slimákom (zápal stredného ucha).
Neliečený zápal stredného ucha môže okrem toho spôsobiť prasknutie bubienka. Často sa opakujúce a nedostatočne liečené zápaly stredného ucha môžu mať na prevodový systém stredného ucha aj trvalé negatívne účinky.
Zápal vnútorného ucha je zvyčajne vírusový a okrem poruchy sluchu často spôsobuje poruchy udržania rovnováhy.
5. Iné infekcie
Dočasná alebo trvalá strata sluchu môže byť spôsobená v dôsledku rôznych infekcií, veľakrát v detskom veku. Bolo to pozorované napríklad u rubeoly a u mumpsu.
6. Úrazy ucha
Úrazy môžu spôsobiť pretrhnutie bubienka, poškodenie sluchových kostičiek a/alebo vnútorného ucha.
7. Otoskleróza
Toto ochorenie postihuje kostený labyrint, v ktorom je uložený slimák aj kostičky stredného ucha a spôsobuje poruchy prenosu zvukových vibrácií medzi bubienkom a slimákom.
Strata sluchu pri otoskleróze je pomerne častá.
8. Meniérova choroba
V tomto prípade je podstata poruchy v endolymfe, tekutine, ktorá vypĺňa kostený labyrint. Postihnutý je slimák aj ústrojenstvo rovnováhy a pohybu.
Objavuje sa postupná strata sluchu a motanie hlavy.
9. Neurologické ochorenia
K bežným neurologickým stavom, ktoré môžu vyvolať zhoršenie sluchu patrí mozgová príhoda, encefalitída a zápal mozgových blán.
10. Mozgové nádory
Nádorové procesy v mozgu, ktoré narušia nerv vedúci údaje o sluchu alebo centrum spracovania sluchu v mozgu môžu spôsobiť narušenie vnímania zvuku alebo aj stratu sluchu.
Typickým nádorom, ktorý postihuje priamo nerv vedúci sluchové informácie je neurinóm akustiku (presnejšie vestibulárny schwannom).
11. Fetálny alkoholový syndróm
Deti alkoholičiek pijúcich aj počas tehotenstva môžu trpieť okrem iného aj hluchotou. Pretože pitie alkoholu v tehotenstve výrazne zvyšuje riziko straty sluchu u ešte nenarodených detí.
12. Lieky
Niektoré lieky sú tzv. ototoxické, čo znamená, že môžu poškodiť sluchový nerv. Strata sluchu je potom tragickým nežiaducim efektom liečby.
Medzi také lieky sa radia napríklad niektoré antibiotiká (isté riziko je napríklad u antibiotík obsahujúcich zlúčeninu vankomycínu – liek Vancomycin a zlúčeninu teikoplanín – liek Targocid) a chemoterapeutiká.
13. Vrodené chyby
Existuje viacero geneticky podmienených vád, ktoré spôsobujú vrodenú hluchotu a stratu sluchu.
Z celkového množstva ľudí s poruchami sluchu sa však jedná o okrajovú a pomerne zložitú záležitosť.
Strata sluchu a diagnostika
Základom je vyšetrenie lekárom ORL (ušné, nosné a krčné), ktorý si za pomoci nástrojov môže prezrieť zvukovod a zhodnotiť stav bubienka.
Vnímanie sluchu sa vyšetruje pomocou audiometrie, ktorá určí ťarchu poruchy sluchu daného ucha a do istej miery zhodnotí, či porucha sluchu vzniká z dôvodu poruchy prenosu zvukovej vibrácie, alebo spracovania vo zmyslovom orgáne a prenose nervovými vláknami do mozgu.
Zo zobrazovacích metód, ktoré môžu ukázať anatómiu zvukového aparátu vrátane sluchového nervu, je šikovné a dostupné CT vyšetrenie oblasti vnútorného ucha a mozgu, nápomocná je aj magnetická rezonancia týchto oblastí.
V prípade podozrenia na neurologickú podstatu ťažkostí je vhodné vyšetrenie neurológom.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/ztrata-sluchu-hluchota
Použité zdroje: základné zdroje textu