Epilepsia
Epilepsia alebo ľudovo padúcnica je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi. Epilepsia je popisovaná už v staroveku, historickou osobnosťou trpiacou epileptickými záchvatmi bol zrejme aj Gaius Julius Caesar. Pred vysvetlením príčin vzniku tejto choroby je nutné si povedať pár slov o štruktúre mozgu. Mozog si môžeme predstaviť ako obrovský zhluk miliárd nervových buniek (neurónov), ktoré sú vzájomne prepojené nervovými vláknami.
Neuróny medzi sebou komunikujú cez tieto vlákna, ktorými sa šíria elektrické signály. Ide o extrémne zložitú informačnú sieť, oproti ktorej sú aj najmodernejšie počítače iba obyčajné primitívne hračky.
Príčiny epilepsie
Samotnou príčinou epilepsie je situácia, kedy sa v mozgu vyskytuje skupinka buniek, ktoré za určitých okolností vyšlú do „siete“ elektrický signál, ktorý sa v nej začne šíriť a dočasne naruší jej funkciu.
Mohlo by sa to opísať ako elektrický skrat. Hlavnými otázkami zákonite sú: Aké bunky vysielajú tieto signály? Za akých okolností sa tomu tak stane?
Bunky spôsobujúce epilepsiu sú nejakým spôsobom narušené a ich existencia súvisí s mnohými ochoreniami mozgu – epilepsia môže byť vrodená, kedy počas vývoja mozgu vznikli defektné ložiská, a získaná.
Získaná epilepsia vznikla za predpokladu, že počas života človeka došlo k nejakému poškodeniu časti mozgového tkaniva. Príčin tohto poškodenia je celý rád. Už počas pôrodu môže ľahko dôjsť ku krátkodobému nedostatku kyslíka a časť buniek mozgu môže zostať poškodená.
Ak je toto poškodenie malé, nemusí sa prejaviť poruchou hybnosti ani intelektu, ale poškodené bunky môžu počas života začať spôsobovať epileptické záchvaty.
Mozgové bunky môžu byť poškodené aj pri úraze hlavy, pri mozgovej mŕtvici, pri infekciách (zápaly mozgových blán, zápaly mozgu), pri mozgových nádoroch (skôr u nezhubných), u chronického alkoholizmu a pod.
Po všetkých týchto stavoch môže začať dochádzať k opakovaným epileptickým záchvatom . K vzniku epilepsie sú však potrebné aj ďalšie faktory. Pri ich výskyte je o niečo pravdepodobnejšie, že porušená nervová bunka (pozri vyššie) epileptický signál spustí.
K týmto faktorom patrí nedostatok spánku, požitie alkoholu, sledovanie svetelných zábleskov, fyzické a psychické vyčerpanie, a pod.
Epilepsia prejavy
Prejavy epileptického záchvatu sú veľmi pestré a záchvaty sa podľa nich delia do veľkého množstva podskupín.
Toto delenie je však ťažké a pre laikov absolútne nepodstatné. Pre popis príznakov vyberiem tie najzákladnejšie typy epileptických záchvatov:
1. Tonicko-klonický záchvat (Grand mal)
Toto je klasický záchvat, ktorý je širokej verejnosti najznámejší, a ktorý sa prejavuje stratou vedomia, pádom a kŕčmi. Záchvat môže začať výkrikom a chorý sa počas neho môže pomočiť.
Na dobu záchvatu si zvyčajne nepamätá.
Poznámka: Hysterická reakcia či zámerne predstieraný epileptický záchvat vyzerajú dramaticky a od pravého Grand mal sú pre bežného človeka na nerozoznanie. Neurológovia však majú určité triky (o ktorých sa nebudem rozpisovať), ktorými podvodníkov a hysterické osoby vedia odhaliť.
2. Čiastočné (parciálne) kŕčové záchvaty
U týchto záchvatov dochádza k traseniu určitej časti tela, vedomie býva zachované. Tieto záchvaty môžu prirodzene prejsť do myoklonického záchvatu.
3. Petit mal
Tento typ záchvatu sa tiež označuje ako absencia a je typický pre detský vek. Dieťa pri ňom akoby stratí pozornosť a zahľadí sa do prázdna, predmety mu vypadnú z ruky.
Záchvat trvá veľmi krátku dobu, postihnutý jedinec počas neho nereaguje na okolie a po prebratí si na dobu záchvatu nepamätá. K pádom ani ku kŕčom zvyčajne nedochádza.
4. Mrákotné stavy
Tu je vedomie zdanlivo zachované, chorý môže vykonávať aj nejakú činnosť. Svoj stav si však neuvedomuje a na dobu záchvatu si nepamätá.
Na neurológii nám hovorili prípad jedného manažéra, ktorý prišiel o prácu, keď sa pri záchvate začal vyzliekať na porade spoločnosti.
5. Zmyslové halucinácie
Epilepsia – čiže epileptické záchvaty, pri ktorých výboj zasiahne zmyslové časti mozgu sa môžu prejaviť halucináciami.
Pomerne obvyklé sú čuchové a zrakové halucinácie, pri čuchových halucináciách hovoríme o tzv. unciformnej kríze.
Po skončenom záchvate sa môže u niektorých ľudí objaviť Toddová obrna, čo je dočasná porucha niektorých svalových skupín prejavujúca sa ako svalová slabosť alebo ochrnutie niektorej z končatín.
U prejavov epilepsie poznáme ešte dva špeciálne termíny – aura a status epilepticus. Aura je zvláštny stav, ktorý môže vznikať niekoľko sekúnd pred začiatkom záchvatu.
Ide dosť ťažko popísať. Dotyčný sa niekedy cíti „divne“, relatívne častá je aura ako čuchová halucinácia, kedy človek začne cítiť zápach spálenej gumy.
Existuje aj aura optická, kedy chorý vidí záblesky, pocitová aura – brnenie častí tela, sluchová – vypočutie zvukov, hlasov, a pod. Status epilepticus označuje sériu mnohých epileptických záchvatov (zvyčajne tonicko-klonických), ktoré prebiehajú tesne po sebe. Stav ohrozuje chorého možným vznikom opuchu mozgu a smrťou.
Epilepsia a jej prevencia
Ak je u niekoho epilepsia zistená, mal by sa pokúsiť zmenšiť riziko záchvatov. Vyliečiť bunky spôsobujúce epilepsiu chorý síce nemôže, je však v jeho silách vyvarovať sa vyvolávajúcim situáciam.
Chorý by nemal piť alkohol, mal by chodiť pravidelne spať a mať dostatok spánku. Dôležitá je zdravá životospráva a snaha vyhýbať sa psychickému a fyzickému vyčerpaniu.
Trochu nepríjemnou skutočnosťou je fakt, že človek s epileptickými záchvatmi by nemal viesť motorové vozidlá, pretože epileptický záchvat za volantom ohrozuje na živote jeho aj ostatných účastníkov cestnej premávky.
Dobrou správou pre chorých je, že ak zaberie liečba a oni sú určitú dobu (niekoľko rokov) bez záchvatu, môžu vodičské oprávnenie dostať.
Diagnostika
Ak je u niekoho podozrenie na prvý epileptický záchvat jeho života, vykonáva sa zvyčajne CT mozgu alebo magnetická rezonancia. Cieľom je nájsť väčšie poškodené ložiská či nádorový proces, ktorý by mohol epilepsiu vyvolať.
Ďalším významným vyšetrením je EEG. Pri EEG sa na hlavu nasadí taká čiapka s mnohými zvody, ktoré snímajú elektrické vzruchy v mozgu.
Pri epileptickom záchvate vznikajú na zázname špecifické zmeny, ktoré lekárom pomôžu epilepsiu diagnostikovať.
Veľakrát to vyžaduje celodenné sledovanie chorého na špecializovanom pracovisku a nezriedka sa lekári musia pokúsiť chorému epilepsiu vyvolať. Zvyčajne to robia tým, že mu odopierajú spánok.
Nevyspatý mozog je totiž na vyvolanie epilepsie oveľa citlivejší. Od lekárov to nie je prejav sadizmu, v období medzi epileptickými záchvatmi totiž EEG záznam môže byť úplne normálny a nemá príliš veľkú vypovedaciu hodnotu.
Prvá pomoc a epilepsia
Prvú pomoc uplatníme najmä u celkového záchvatu s kŕčmi. Nemôžeme toho pre postihnutého urobiť nijak moc – najlepšie je odstrániť z jeho blízkosti predmety, o ktoré by sa mohol poraniť, a zavolať rýchlu záchrannú pomoc.
Nemá príliš cenu preveriť, či chorý nemá zapadnutý jazyk – jeho zuby bývajú pevne zovreté, a aj keď sa ich podarí roztvoriť, môže postihnutý prudko zakúsnuť.
Pomáhajúci človek tak môže veľmi ľahko prísť o prst. Ako odbornejšiu prvú pomoc možno podať napr. zlúčeninu Diazepam z liekovej skupiny benzodiazepínov, najlepšie vo forme čapíka.
Liečba epilepsie
Ako základná liečba pri opakovaných záchvatoch sa používajú lieky zo skupiny antiepileptík. Tieto lieky majú viacero vedľajších účinkov a musia sa užívať pravidelne a disciplinovane.
Pri zlom užívaní môžu epileptický záchvat paradoxne spôsobiť. Pacientovi sa zvyčajne nasadia v prípade opakovaných epileptických záchvatov.
Ak nezaberá liečba pomocou liekov, je možné zvážiť neurochirurgiu, kedy sa epileptické ložisko v mozgu zničí. Je to komplikovaný zákrok, ktorému musí predchádzať presná lokalizácia tohto ložiska.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/epilepsie
Použité zdroje: základné zdroje textu