Halucinácie
Halucinácie sú nepravé zmyslové vnemy, ktoré sa môžu zdať reálne, ale v skutočnosti vznikajú v centrálnom nervovom systéme jedinca. Považujeme ich teda za poruchy vnímania okolitej reality. Môžu súvisieť ako s neurologickými a psychiatrickými poruchami, tak s ďalšími stavmi, ktoré sa mozgu až tak úzko nedotýkajú (poruchy vnútorného prostredia organizmu). Poznáme nielen zrakové, ale aj sluchové, čuchové, hmatové a chuťové halucinácie.
Príčiny halucinácií:
1. Halucinácie pri zaspávaní
Tento typ halucinácií sa objavuje u mnohých ľudí a odborne sa označujú ako hypnagogické halucinácie, trvajú väčšinou len niekoľko sekúnd, a sú ukončené spánkom, no nejde o chorobu.
2. Epilepsia
Pred niektorými druhmi epileptického záchvatu sa môžu objaviť zrakový alebo čuchový typ halucinácií.
Relatívne častý je pocit, že človek cíti spálenú gumu (tento typ čuchových halucinácií sprevádza tzv. unciformné krízy).
3. Migréna
Toto nepríjemné ochorenie spôsobuje prudké bolesti hlavy.
Pred rozvojom samotnej migrény však veľmi často postihnutý jedinec zažije zle definovateľný stav známy ako aura a v rámci aury bežne vznikajú primitívne zrakové halucinácie (záblesky, výpadky zorného poľa).
4. Schizofrénia
Najrôznejšie bludy sú bežnými príznaky tohto psychotického ochorenia.
Schizofrénia má mnoho foriem, pomerne často sa paranoidná schizofrénia prejavuje bludmi a halucináciami súvisiacimi s pocitmi akútneho ohrozenia, nepriateľstvo okolia a rôznymi bizarnými konšpiračnými teóriami.
5. Delírium
Delírium je kvalitatívna porucha vedomia, pri ktorej je jedinec zmätený, trpí halucináciami, môže sa cítiť ohrozený, snažiť sa utiecť a reagovať agresívne.
6. Drogy
Veľa rozličných drog môže vyvolávať zmyslové halucinácie, ktoré môžu byť značne bizarné. Takéto látky označujeme ako halucinogény.
Patria sem veľké množstvo zlúčenín, napríklad rôzne deriváty LSD, extáza a látky obsiahnuté v lysohlávkach.
Existuje však aj niekoľko drog, ktoré síce nepatria medzi primárne halucinogény, ale halucinácie sa môžu vyskytnúť v rámci predávkovania (kokaín, pervitín, a pod.).
7. Alkoholizmus
Poškodenie mozgu alkoholom a alkoholová demencia sa môže okrem iného prejavovať halucináciami, ktoré bývajú zrakové a majú často charakter malých zvieratiek (tzv. mikrozoopsia) – to sú tie známe „biele myšky“.
Poruchy vnímania a halucinácie sú aj častým prejavom syndrómu z náhleho vysadenia alkoholu, ktorý môže prebiehať pod obrazom delíria tremens.
8. Parkinsonova choroba a choroba s Lewyho telieskami
Obe tieto ochorenia sa môžu prejavovať demenciou, ktorá môže byť spojená so vznikom zrakových a iných halucinácií, no môžu sa vyskytovať aj u iných neurodegeneratívnych ochorení ako je napríklad Alzheimerova choroba.
9. Ďalšie organické ochorenie mozgu
Roztrúsená skleróza, mozgové nádory, mozgová mŕtvica, zápaly mozgového tkaniva a zápaly mozgových blán sú typické sprevádzajúce ochorenia halucinácií.
10. Narušenie vnútorného prostredia organizmu
Môžu aj (a to častejšie u starých ľudí) vzniknúť pri vysokej horúčke, dehydratácii a odchýlkach v koncentrácii minerálov v krvi.
Zmätenosť a vznik halucinácií sa môže objaviť aj v rámci hypoglykémie.
Diagnostika halucinácií
Pacient s halucináciami by určite mal byť vyšetrený neurológom a psychiatrom.
Súčasťou vyšetrenia by okrem dôkladnej anamnézy (presný typ ťažkostí, užívané lieky, choroby v rodine, užívanie návykových zlúčenín pod.) a fyzikálneho vyšetrenia mali byť aj krvné odbery na vylúčenie porúch vnútorného prostredia organizmu a u rizikových jedincov by sa malo uskutočniť aspoň základné toxikologické vyšetrenie.
Zo zobrazovacích metód dominuje CT vyšetrenie mozgu alebo magnetická rezonancia. Pri podozrení na infekcie centrálneho nervového systému sa vykonáva lumbálna punkcia a niektoré choroby sa môžu diagnostikovať aj s pomocou EEG vyšetrenia.
Ďalšie vyšetrovacie postupy prípadne závisia od výsledkov týchto vyšetrení.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/halucinace
Použité zdroje: základné zdroje textu