Schizofrénia
Schizofrénia je psychiatrické ochorenie, ktorým v rôznych podobách trpí asi 1 percento dospelej populácie. Choroba vzniká najčastejšie v období dospievania a ranej dospelosti, presné príčiny jej vzniku však nie sú známe. Je veľmi ťažké schizofréniu definovať, veľmi často sa označuje za celkové narušenie myslenia a vnímania reality, t.j. odlišný vzťah k skutočnosti ako u väčšiny zdravej populácie.
Príčiny schizofrénie
Presná príčina vzniku schizofrénie zatiaľ nie je známa. Jedná sa podľa všetkého o komplexné ochorenie, ktoré pre svoj vznik potrebuje istý genetický predpoklad a taktiež tu zohráva svoju úlohu vplyv vonkajšieho prostredia.
K týmto vplyvom môže patriť chronický stres, tragická udalosť a pochopiteľne aj návykové látky a lieky zo skupiny antipsychotík.
U chorých sa predpokladá vznik nerovnováhy v tzv. neurotransmitroch, čo sú zlúčeniny, ktoré prenášajú nervové vzruchy v nervovom systéme.
Prejavy
Prejavy schizofrénie môžu byť rôzne a podľa toho rozdeľujeme ochorenia do viacerých podtypov. Väčšinou sú spojené so vznikom bludov a halucinácií.
Najtypickejšie je paranoidná schizofrénia, pri ktorej má jedinec rôzne paranoidné predstavy.
Postihnutý má zvyčajne pocit sledovania a nebezpečenstva. Bojí, sa že mu niekto usiluje o život, kradne jeho myšlienky, odpočúva ho a pod.
Niektoré typy schizofrénie spôsobujú oploštenie emócií a neadekvátne emočné reakcie, nečinnosť a stratu sociálnych záujmov.
Iná forma schizofrénie môže postihovať hybnosť a spôsobiť úplnú imobilizáciu, alebo voskovitú stuhnutosť (tzv. Flexibilitas cerea – postihnutý je úplne imobilný, ale časti jeho tela zostanú v takej polohe, do ktorej ho umiestnime).
Bez ohľadu na typ schizofrénie jej ťažšie formy vyúsťujú v rozvrat sociálnych vzťahov, neliečený chorý stráca viac či menej schopnosť racionálne komunikácie s ostatnými jedincami a nedokáže pracovať v kolektíve.
Niekedy môže byť schizofrénia spojená s agresívnymi prejavmi a chorý sa priamo stáva nebezpečným sebe a svojmu okoliu.
Chorí, ktorí sú postihnutí schizofréniou majú vyššie riziko samovraždy.
Diagnostika schizofrénie
Diagnóza schizofrénie je plne v kompetencii psychiatra, ktorý pri dôkladnom rozhovore s pacientom vyhľadáva jej príznaky a vyhodnocuje ich závažnosť.
Žiadnymi bežne dostupnými vyšetreniami krvi alebo zobrazovacími metódami diagnózu nie je možné stanoviť.
Okrem samotnej diagnózy psychiater určuje typ schizofrénie a rozhoduje sa medzi ambulantnou a ústavnou liečbou.
Hodnotenie, či je pacient nebezpečný sebe alebo svojmu okoliu, je samozrejme mnohokrát veľmi ťažké.
Liečba schizofrénie
Ak je to možné, liečba schizofrénie prebieha skôr ambulantne. Moderná medicína užíva kombináciu antipsychotík a rôznych nefarmakologických metód.
Antipsychotiká sú bohatou skupinou liečiv, ktoré majú za úlohu meniť v mozgu rovnováhu medzi neurotransmitrami a tým tlmiť schizofrenické prejavy.
Treba podotknúť, že pravidelne užívanie liekov môže mať veľmi dobrý efekt, veľa pacientov však pri zlepšení duševného stavu prestane lieky pravidelne užívať, čo automaticky vedie k zhoršeniu príznakov.
K nefarmakologickými spôsobom liečby patria rôzne formy psychoterapie, rozvíjanie sociálnych a komunikačných zručností chorého (pracovná terapia, rodinná terapia).
Zdroj: https://www.stefajir.cz/schizofrenie
Použité zdroje: základné zdroje textu