Krátkodobá strata vedomia

Krátkodobá strata vedomia sa nemusí hneď javiť ako nebezpečný stav. Môže sa totiž vyskytnúť u každého človek, aj keď je jeho zdravotný stav výborný. Zriedkavo môže byť strata vedomia dôsledkom vplyvom vonkajších činiteľov a okolia, ktoré človek nedokáže zmeniť. Keď však strata vedomia ohrozuje človeka častejšie, je potrebné zaujímať sa o svoj zdravotný stav. Preto si poďme povedať, čo zapríčiňuje krátkodobú stratu vedomia a ako ju liečiť.

Príčiny krátkodobej straty vedomia:

1. Otras mozgu

Otras mozgu je častý stav, ktorý je dôsledkom väčšiny úrazov hlavy. Pri otrase mozgu dochádza k dočasnému narušeniu funkcie nervových vlákien mozgu.

Preto je typická strata vedomia, ktorá nemusí trvať len niekoľko minút. Po prebratí pacient pociťuje bolesti hlavy, motanie hlavy, nevoľnosť a zvracanie.

Niekedy je prítomné aj dvojité videnie či strata pamäti na udalosti krátko pred úrazom hlavy.

2. Prehriatie organizmu

Bežná krátkodobá strata vedomia je spojená s nadmerným vyťažením a následným prehriatím organizmu.

V takomto prípade je omnoho väčšia spotreba kyslíka ako v pokoji, a preto nedochádza k okysličeniu celého tela.

3. Neokysličený vzduch

Vyššie sme spomenuli nedostatočné okysličenie tela.

Okrem prehrievania organizmu dochádza k tomuto stavu aj pri nekvalitnom vzduchu, ktorý je vydýchaný a neobsahuje dostatočné množstvo kyslíka.

Taký sa nachádza najmä v malých priestoroch, kde je mnoho ľudí. Logicky sa nedostatok kyslíku prejaví stratou vedomia, ktorá je našťastie len krátkodobá.

4. Ochorenia cievnej sústavy

Mnohokrát je krátkodobá strata vedomia spojená s ochoreniami srdcovo-cievneho charakteru. Hovorím najmä o nízkom krvnom tlaku, kedy krv má problém dostať sa do najvzdialenejších častí tela, vrátane mozgu.

Preto je možné, že pacient bude dlhšie v bezvedomí ako len niekoľko minút. Ďalšími prejavmi nízkeho tlaku sú únava, bolesti hlavy a  poruchy videnia.

Infarkt myokardu sa dá popísať ako poškodenie buniek srdcovej svaloviny náhlym nedostatkom kyslíka. To sa prejavuje bolesťou v hrudi, dýchavičnosťou a stratou vedomia. Angina pectoris je celkom podobná ako infarkt myokradu.

Rozdiel je v tom, že príznaky pri infarktu časom odídu, no pri angine pectoris nie. Preto človek pri každej námahe pociťuje bolesť v hrudi.

Aneuryzma srdca je vážny stav, ktorý môžeme nazvať aj ako vydutie steny srdca.

V prípade prasknutia steny ide o život pacienta. To je najčastejšie spojené s infarktom. Preto nie je vylúčená strata vedomia.

Pľúcna embólia spočíva v upchatí pľúcnych ciev krvnou zrazeninou. Najhoršou komplikáciou choroby je srdcové zlyhanie spojené s náhlou smrťou.

V lepšom prípade sa dostaví iba bolesť v hrudi, suchý kašeľ, krátkodobá strata vedomia a dýchavičnosť. V niektorých prípadoch to pripomína infarktu myokardu, najmä u starších mužov.

Hypertrofická kardiomyopatia narušuje pumpovaciu funkciu srdca, a preto vyvoláva poruchy rytmu. Prejavuje sa to aj únavou, dýchavičnosťou a motaním hlavy spojeným so stratou vedomia.

Aj poruchy srdcového rytmu či zúženie srdcových chlopní (napríklad trojcípej chlopne) sa môžu prejavovať stratou vedomia na niekoľko minút.

Samozrejme, aj zúženie tepien, ktoré zásobujú mozog krvou, môže zapríčiniť bezvedomie.

5. Ochorenia mozgu

Mozgová mŕtvica by sa dala definovať ako náhle vzniknutá porucha funkcie mozgu, ktorá je spôsobená poškodením mozgových buniek na základe prerušenia zásobovania krvou.

Rozlišujeme ischemickú a krvácavú mozgovú mŕtvicu. Príznaky oboch zahŕňajú ochrnutie niektorých častí tela (s následným úbytkom svalovej hmoty), bolesti hlavy, zvracanie, motanie hlavy, stratu vedomia (niekedy aj dlhodobá), poruchy pamäti, zmeny správania, demenciu a dezorientáciu.

Epilepsia je ochorenie, pre ktoré sú charakteristické opakované záchvaty.

Epilepsia sa vyznačuje výskytom buniek v mozgu, ktoré dokážu narušiť funkciu mozgu. Aj preto sú prejavy veľmi pestré, no klasický záchvat sa prejavuje ako krátkodobá strata vedomia, ďalej pádom a kŕčmi.

6. Psychické stavy

Riziko vzniku krátkodobej straty vedomia je vyššie u psychicky labilných ľuďoch, ktorý nezvládajú hysterické záchvaty, depresiu alebo rôzne šokové stavy.

V takýchto prípadoch je človek len niekoľko minút v bezvedomí.

7. Nízka hladina cukru v krvi

Ide o príznak, ktorý je častý u liečených diabetikov, no môže sa objaviť aj v iných prípadoch.

Prejavy hypoglykémie sú individuálne, no zväčša sa objavuje únava, búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, nadmerné potenie a trasenie rúk.

To postupne prechádza k narušeniu vedomia, ktoré môže byť nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť smrť.

Diagnostika

Presnú diagnózu určí lekár na základe lekárskeho vyšetrenia, ktoré bude vykonané po prebratí pacienta z bezvedomia.

Môžu byť potrebné aj iné vyšetrenia, no záleží, či máte podozrenie na nejakú poruchu. Sem zaradíme napríklad CT vyšetrenie, magnetickú rezonanciu, vyšetrenie krvného obrazu alebo EKG.

Krátkodobá strata vedomia a ako tento stav liečiť

Pri strate bezvedomia je nutné dať pacienta do stabilizovanej polohy. Ak postihnutý nereaguje na podnety, zavolajte lekársku pomoc, a ak nedýcha, začnite aj s resuscitáciou.

Predísť ďalším stratám vedomia sa dá pomocou liečby ochorenia, ktoré ich spôsobuje (viac informácií nájdete v článkoch, ktoré sú venované daným chorobám).

Kedy navštíviť lekára

Ak niekto či už blízky, alebo cudzí stratí vedomie, netreba riskovať a čakať na jeho prebudenie, ale okamžite privolať lekársku pomoc.

Nemusí síce ísť o nebezpečný stav, ale zdravie máme iba jedno. Po následnom prebratí je nutné podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu.