Jód
Jód patrí medzi mikroelementy, čo sú minerály, ktoré náš organizmus využíva v dávke niekoľkých miligramov denne (jód dokonca v dennej dávke menej ako 1 mg). Avšak, sú pre udržanie zdravia nevyhnutné. Tento minerál je výnimočný najmä tým, že je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy.
Jód a jeho význam pre organizmus
Jód ma zrejme asi iba jednu veľmi dôležitú úlohu. Je ňou správne fungovanie štítnej žľazy a až 25 % celkového jódu sa nachádza práve tu.
Štítna žľaza je jedna z najväčších endokrinných žliaz v organizme, ktorá produkuje tri hormóny – tyroxín, trijodtyronín a kalcitonín.
Tyroxín a trijódtyronín obsahujú viazaný jód. Preto je tento minerál veľmi dôležitý pre fungovanie štítnej žľazy.
Ak by teda bol nedostatok jódu v tele, štítna žľaza by nedokázala tvoriť tieto dva hormóny. Úlohou tyroxínu a trijódtyronínu je najmä rast systémov v tele či regulovanie metabolizmu.
Tretí hormón kalcitonín je známy tým, že kontroluje hladinu vápnika v krvi.
Okrem toho má jód aj ďalšie funkcie pre organizmus, no v nich už nehrá takú dôležitú rolu ako to bolo pri fungovaní štítnej žľaze.
Napríklad reguluje rýchlosť spaľovania a získavania energie z potravy, slúži na čistenie rán, znižuje vysoký cholesterol, podporuje obranychopnosť organizmu, podporuje funkciu nervovej sústavy či podporuje rast a kvalitu vlasov, nechtov, zubov a pokožky.
Odporúčaná denná dávka jódu jódu
Vek | Odporúčaná denná dávka jódu (μg) |
0 – 6 mesiacov | 70 |
7 – 12 mesiacov | 80 |
1 – 8 rokov | 90 |
9 – 13 rokov | 120 |
14 rokov a viac | 150 |
tehotné ženy | 220 |
dojčiace ženy | 250 |
Jód v strave
Keďže je známe, že sa jód nachádza najmä v morskej vode, bude vhodné konzumovať hlavne morské ryby, kraby a iné morské plody.
Okrem toho sa nejaké množstvo jódu nachádza aj v zelenine (najmä brokolica či strukoviny), hľuzovke, vajciach, mlieku a mliečnych výrobkoch či ovocí.
Ďalej treba spomenúť, že v dnešnej dobe dochádza aj k jodidovaniu soli. Preto kilo kuchynskej soli obsahuje 15 – 35 miligramov jodidu draselného. Samozrejme, aj rôzne minerálne vody obsahujú nepatrné množstvo jódu.
Nedostatok jódu
Nedostatok jódu v organizme sa spája najmä so znížením funkcie štítnej žľazy. Ak tehotná žena neprijíma dostatok jódu, vedie to k rozvoju mentálnej a fyzickej retardácie dieťaťa (tzv. kreténizmus) a nesprávnemu rastu.
Jód totiž zabezpečuje u novorodenca správny vývoj mozgu a rast organizmu. Rovnako to je aj v prvých rokoch života dieťaťa.
U dospelého človeka sa už kreténizmus nedokáže vyvinúť. Vzniká tu však mnoho iných prejavov. Časté je napríklad zväčšenie štítnej žľazy za vzniku strumy.
Ďalšími príznakmi je únava, pasivita, spomalenosť, nárast telesnej hmoty, zápcha, vysoký cholesterol, suchá koža, lámavosť nechtov či svalová slabosť.
Okrem toho dochádza aj k ateroskleróze, nervozite, vypadávaniu vlasov, zimnici či zníženej telesnej teplote.
Nadbytok jódu
Nadbytok jódu zapríčiňuje zvýšenú funkciu štítnej žľazy. Niektoré príznaky tzv. hypertyreózy má pozitívny charakter. Dôjde totiž k strate telesnej hmotnosti, zníženiu cholesterolu alebo k zníženiu aterosklerózy.
Samozrejme, nájdu sa aj nevýhody, ktoré môžu byť až závažného charakteru. Človek so zvýšenou hladinou jódu bude veľmi aktívny, nervózny, úzkostlivý či agresívny.
Ďalšími, ale už nebezpečnejšími príznakmi sú búšenie srdca, fibrilácia predsiení alebo flutter predsiení, poruchy srdcového rytmu (napríklad tachykardia alebo bradykardia), srdcové zlyhávanie, zvýšenie telesnej teploty, trasenie rúk, hnačky, návaly horúčavy, nespavosť či nočné potenie.
Okrem toho môže dlhodobo zvýšená hladina jódu zapríčiniť vznik Basedowovej choroby.
Použité zdroje: základné zdroje textu