Žltačka

Žltačka čiže ikterus je žlté zafarbenie tkanív, ktoré vidíme na prvý pohľad na koži, na slizniciach a na očných bielkach postihnutého. Zdôrazňujem, že žltačka je obyčajný príznak sprevádzajúci rad chorobných stavov a nie choroba sama o sebe. Žlté sfarbenie tkanív nášho tela je u žltačky dané nahromadením zlúčeniny, ktorá sa nazýva bilirubín. Pred popisovaním príčin žltačky je preto nutné si niečo povedať o vzniku a premenách bilirubínu.

Všetci určite poznáme červené krvinky, ktoré v našom tele prenášajú kyslík a oxid uhličitý (dýchacie plyny). Prenos kyslíka je umožnený zlúčeninou zvanou hemoglobín, ktorý sa v červených krvinkách nachádza.

Po smrti sa z červenej krvinky (jedna žije v priemere asi 120 dní)  hemoglobín uvoľní a rozpadne sa na dve zlúčeniny – na hem a na globín. Hem sa potom premieňa na biliverdín a ten sa premieňa na nekonjugovaný bilirubín. Nekonjugovaný bilirubín sa potom viaže na krvné bielkoviny a transportuje sa do pečene, kde sa zkonjuguje.

Konjugovaný bilirubín je rozpustný vo vode – pri nahromadení sa teda môže vylučovať aj močom – a je ľahké ho v pečeni vylúčiť do žlčových kanálikov, ktoré sa zlievajú do hlavného žlčovodu.

Žlčovodom sa bilirubín ako súčasť žlče dostane do čreva, kde sa vplyvom črevných baktérií premieňa na urobilinogén a spôsobuje hnedasté zafarbenie stolice.

Skrátene možno vyššie rozpísaný metabolický dej opísať takto: HEM-> biliverdín -> nekonjugovaný bilirubín -> pečeň + konjugácia -> konjugovaný bilirubín -> žlč -> stolica -> premena na urobilinogén

Ak sa z akéhokoľvek dôvodu bilirubín (či už konjugovaný alebo nekonjugovaný) začne v tele hromadiť, vznikne žltačka. Porucha môže byť na akejkoľvek úrovni jeho metabolizmu.

Žltačka a jej príčiny (existujú 3 hlavné príčiny vzniku žltačky):

A) Rozpad červených krviniek

B) Poškodenie tkaniva pečene

C) Poruchy odtoku žlče

A) Zvýšený rozpad červených krviniek (hemolýza)

Je to logické – pokiaľ sa červené krvinky viac rozpadajú, uvoľňuje sa z nich veľa hemoglobínu a v tele sa z neho vytvára veľké množstvo bilirubínu, ktoré pečeň nedokáže konjugovať a vylučovať žlčou z tela.

Hromadiaci sa bilirubín potom sfarbí tkanivo do žlta. K podobnému rozpadu červených krviniek dochádza napríklad u malárie, a preto je toto ochorenie sprevádzané žltačkou.

K podobnej situácii by došlo, ak by človek pri transfúzii dostal krv inej krvnej skupiny – opäť dôjde k rozpadu krvi a vzniku žltačky. Rozpad červených krviniek sa objavuje aj pri autoimunitnej hemolytickej anémii (AIHA).

Pomerne zvláštnou klinickou jednotkou je novorodenecká žltačka. Tá vzniká na základe rozpadu červených krviniek, ktorý je vyvolaný prirodzenou výmenou krviniek s hemoglobínom plodu na krvinky s novorodeneckým hemoglobínom.

Niektoré formy novorodeneckej žltačky môžu byť aj smrteľne nebezpečné, obzvlášť tzv. hemolytická choroba novorodenca, kedy je ťažká žltačka spôsobená imunitným systémom matky, ktorý poškodzuje červené krvinky novorodenca.

B) Poškodenie tkaniva pečene

Poškodenie tkaniva pečene z akejkoľvek príčiny spôsobí, že sa sťaží konjugácia a vylučovanie bilirubínu do žlče.

Bilirubín sa opäť začne hromadiť v tele a vznikne žltačka. Vzhľadom k tomu, že sa v tele hromadí konjugovaný bilirubín, ktorý je rozpustný vo vode, sa tento môže vylučovať močom a spôsobí jeho tmavé zafarbenie. Do tejto skupiny príčin patrí celé množstvo rozličných chorôb:

1. Poškodenie pečene alkoholom

Nadmerné užívanie alkoholu samozrejme pečeň poškodzuje a vedie k cirhóze. Žltačka je skôr neskorý a veľmi závažný príznak poškodenia pečene u alkoholika-cirhotika.

2. Wilsonova choroba

Dochádza pri nej k ukladaniu medi v pečeni, poškodzuje ju a celý proces môže opäť skončiť cirhózou.

3. Infekčná hepatitída

Ide o infekčné ochorenie pečene spôsobené mnohými typmi vírusov.

Známe sú najmä infekčné hepatitídy A, B, C, D. K zožltnutiu ako prejavu poškodenia pečene infekciami môže a nemusí dôjsť, žltačka je najtypickejšia pre infekčnú hepatitídu typu A.

4. Rakovina pečene

Pokročilý zhubný nádor pečene,  vzniknutý z akejkoľvek príčiny, môže byť sprevádzaný vznikom žltačky.

Nádorové tkanivo zhubného nádoru totiž logicky poškodzuje okolité zdravé tkanivo pečene. Ak vznikol nádor na podklade predchádzajúcej cirhózy, tak to rýchlejší vznik žltačky len podporuje.

5. Autoimunitné ochorenie pečene

Jedná sa o chorobu známu ako autoimunitná hepatitída. Je spôsobená naším vlastným imunitným systémom, ktorý napadne bunky pečene.

Dôsledky sú závažné a celý proces môže opäť skončiť cirhózou.

6. Poškodenie pečene toxickými látkami (mimo alkoholu)

Existuje množstvo toxických látok, ktoré ľahko zabíjajú pečeňové bunky. Ide napríklad o vysoké dávky pracetamolu alebo otravy jedmi niektorých húb (amanitín a faloidín u muchotrávky zelenej). Žltačka môže sprevádzať akútne otravy všetkými týmito látkami.

7. Genetické poruchy

Existujú dve genetické poruchy, ktoré spôsobia poruchu konjugácie bilirubínu.

Jedná sa o vzácny Crigler-Najjarov syndróm a potom o Gilbertovu chorobu. Gilbertova choroba je relatívne častá a prejavuje sa u mladých mužov.

C) Poruchy odtoku žlče z pečene

Hoci môžu byť pečeň zdravá a bilirubín konjuguje bez problému, pri poruche odtoku žlče sa konjugovaný bilirubín nemôže vylučovať do čreva a začne sa hromadiť v tele podobne ako u predchádzajúcich typov žltačky.

Vzhľadom k tomu, že u tohto typu žltačky sa žlč do čreva vôbec nedostane, nie je stolica zafarbená žlčovými farbivami a je svetlá až belavá. Vzhľadom k tomu, že pri nedostatku žlče sa v čreve horšie vstrebávajú tuky, stolica býva preto mastná a páchne.

Hromadiace sa žlčové kyseliny navyše často spôsobujú úporné svrbenie kože. Opäť dochádza k hromadeniu konjugovaného bilirubínu, ktorý sa môže vylučovať močom a spôsobiť tak tmavé zafarbenie moču.

1. Rakovina pankreasu

Nádor vyrastajúci zo slinivky brušnej môže veľmi často utlačiť žlčovod a tým zabrániť odtoku žlče.

Nebolestivá náhle vzniknutá žltačka u staršieho človeka je klasickým príznakom a nesmie byť nikdy dotyčným človekom podcenená.

2. Rakovina žlčníka

Nádor žlčníka môže utlačiť žlčovod podobne ako rakovina pankreasu a prejavy budú úplne rovnaké.

Opäť vzniká náhla nebolestivá žltačka.

3. Účinky alkoholu

Alkohol má na pečeň dvojaký účinok. Po prvé poškodzuje tkanivo pečene a jej schopnosť konjugovať bilirubín.

Po druhé alkohol zabraňuje pečeňovým bunkám uvoľňovať žlč do žlčovodu a tým pádom spôsobuje stav podobný klasickej obštrukcii žlčových ciest.

4. Žlčníkové kamene

Pokiaľ žlčníkový kameň upchá žlčovod, tak okrem bolestivej koliky môže pri dlhodobejšej obštrukcii vzniknúť aj žltačka.

Úzko s týmto stavom súvisí aj zápal žlčníka a zápaly žlčových ciest.

5. Autoimunitné poškodenie žlčovodov

Ide o stavy obdobné autoimunitnej hepatitíde. V tomto prípade však imunitný systém chorého napáda drobné žlčové kanáliky v pečeni a poškodzuje ich.

Spôsobuje to poruchu odtoku žlče do žlčovodov a hromadenie bilirubínu v tele. Radia sa tu choroby ako primárna biliárna cirhóza a primárna sklerozujúca cholangitída.

6. Genetické choroby

Existujú dve vrodené choroby, ktoré spôsobia poruchu vylučovania bilirubínu do žlče.

Volajú sa Dubin-Johnsonov syndróm a Rotorov syndróm. Sú veľmi vzácne a preto sa im nebudeme bližšie venovať.

Diagnostika žltačky

Vykonáva sa mnoho vyšetrení. Lekár sa samozrejme spýta, či vznikla žltačka náhle, či má pacient akékoľvek ďalšie príznaky (nechutenstvo, nevoľnosť, bolesti, zvýšená teplota, svetlá stolica, svrbenie kože, tmavý moč), v akom množstve pije alkohol atď. Významné je vyšetrenie brucha pohmatom.

Z ďalších sa používa zistenie hladiny pečeňových enzýmov z krvi (ALT, AST, GMT, ALP), ktoré sú zvýšené u poškodených pečeňových buniek (skôr zvýšenie ALT, AST) a pri obštrukciách žlčovodu (skôr zvýšenie GMT, ALP).

Z krvi môžeme zistiť aj prítomnosť vírusovej infekcie u jednotlivých typov infekčných hepatitíd.

Z krvného odberu sa prirodzene dá zistiť aj hladina samotného bilirubínu, ktorého vysoká koncentrácia je pre diagnózu žltačky rozhodujúca.

Okrem hladiny nás zaujíma, či sa jedná o bilirubín nekonjugovaný alebo konjugovaný. Nekonjugovaný bilirubín nás informuje o zvýšenom rozpadu červených krviniek a konjugovaný o poškodení pečene alebo zhoršenom odtoku žlče.

Vyšetrenie sa potom dopĺňa zobrazovacími metódami, z ktorých veľmi dobrý je ultrazvuk brucha. Na ultrazvuku bývajú dobre vidieť žlčové cesty a tkanivo pečene.

Gastroenterológovia sú navyše schopní znázorniť si žlčové cesty pomocou endoskopického vyšetrenia zvaného ERCP. Ďalšie vyšetrovacie metódy možno robiť podľa konkrétneho podozrenia na určitú chorobu.

Prevencia a liečba

Prevencia a liečba viď. jednotlivé ochorenia. Treba ešte dodať, že žltačka je veľmi vážny príznak a podozrenie na ňu musí byť urýchlene oznámené lekárovi.

Žltačka môže poukazovať na infekcie, nebezpečné nádory, otravy a poškodenia pečene.

Zdroj: https://www.stefajir.cz/zloutenka

• O plugine
• Najnovšie príspevky

MUDr. Jiří Štefánek

Článok je prevzatý po dohode od autora MUDr. Jiří Štefánek.

Najnovšie články od MUDr. Jiří Štefánek (zobraziť všetky)