Bolesti svalov
Bolesti svalov (odborne myalgia) sú veľmi častým príznakom. Zvyčajne ani človeka nevedú k lekárovi, pretože sa jedná o úplne prirodzenú reakciu na namáhanie či preťaženie svalovej sústavy. Okrem toho sa môžu bolesti svalov vyskytovať aj u niektorých vážnych chorôb alebo ako vedľajší účinok niektorých užívaných liekov.
Príčiny bolestí svalov:
1. Fyzická námaha
Fyzická záťaž svalov je najčastejšou príčinou ich bolestivosti. Môže ísť o nadmerné zaťažovanie alebo aj o relatívne malú nárazovú záťaž u netrénovaného človeka.
Ak sa prebudíte s bolesťami určitých svalových skupín, je vhodné si v pamäti poriadne premietnuť predchádzajúci deň a uvedomiť si akékoľvek činnosti, ktoré môžu byť za to zodpovedné.
2. Kŕče
Akýkoľvek stav, ktorý je spojený s dlhodobejšími svalovými kŕčmi, vedie k následným bolestiam svalov.
Príkladom môžu byť ťažké formy epileptických záchvatov.
3. Infekcia
Väčšina vírusových infekcií (chrípka, infekcia dýchacích ciest a pod.) Je spojená s celkovou únavou, horúčkami a bolesťami svalov a kĺbov.
Po odznení virózy ťažkosti postupne vymiznú. Liečiť sa tento stav prakticky nedá, hlavný je dostatočný príjem tekutín, tlmenie horúčok a odpočinok.
Z ďalších infekcií sa bolesti svalov objavujú napr. pri lymskej borelióze, u tetanu a u mnohých tropických horúčkovitých infekčných chorobách.
4. Autoimunitné choroby
Postihnutie svalov zápalovým procesom u týchto chorôb je pomerne časté. Objaviť sa potom môžu bolesti aj svalová slabosť.
Klasickým príkladom je ochorenie známe ako systémový lupus erythematosus, ktorý môže postihnúť celé množstvo tkanív a orgánov v tele, iným ochorením je tzv. reumatická polymalgia (reumatická polymyalgia).
Typické svalové postihnutie vzniká u autoimunitných chorôb známych ako polymyozitídy a dermatomyozitídy, kedy sú autoprotilátky * zamerané priamo proti svalom.
Dôsledkom je najmä svalová slabosť. Polymyozitídy aj dermatomyozitídy pomerne často sprevádzajú nádorové ochorenia.
* Autoprotilátky sú protilátky tvorené naším imunitným systémom, ktoré začnú napádať naše vlastné tkanivá a-alebo orgány.
5. Zmeny sérových hladín minerálov
Zníženie hladiny sérového draslíka môže viesť k poškodeniu svalových vlákien a k bolestiam svalov.
Zvyčajne sa jedná o ťažkú hypokalémiu, kedy je človek najviac ohrozený zástavou srdca a zlyhaním obehu.
Podobne môže bolesti svalov spôsobiť hypokalcémia, kedy sa zvyšuje svalová dráždivosť a riziko kŕčov.
6. Statíny
Tieto lieky proti cholesterolu patria medzi jedny z nejpredepisovanejších liekov vôbec. Ich vedľajším účinkom môže vzácne byť poškodenie kostrových svalov (statinová myopatia), čo sa prejaví ich bolestivosťou.
V krvi potom nájdeme zvýšenú látku kreatínkinázu (CK), ktorá sa uvoľňuje z poškodených svalových vlákien.
Veľmi výnimočne je poškodenie svalu tak ťažké (rabdomyolýza), že postihnutý môže zomrieť. Hoci sú tieto vedľajšie účinky relatívne vzácne, je počet užívateľov statínov tak vysoký, že sa bolesti svalov tu a tam objavia.
V tom prípade je nutné statíny vysadiť. Bolesti svalov sa môžu vyskytovať aj u iných liekov, ale statíny sú zo všetkých najčastejšie.
Diagnostika bolestí svalov
Dôležitá je anamnéza, snažíme sa zistiť informácie o akejkoľvek nedávnej fyzickej námahe. Dôležité sú aj informácie o tom, ktoré svaly či svalové skupiny bolia.
Ďalej je dôležité vedieť, či je prítomné nejaké horúčkovité ochorenie.
Z krvných odberov nás zaujímajú koncentrácie minerálov a hodnota kreatínkinázy (CK), ktorej zvýšenie nás informuje o poškodení svalov.
Zvýšenie sedimentácie alebo zvýšenie CRP vedie k podozreniu na zápalové procesy vrátane autoimunitných.
Práve pri podozrení na autoimunitné procesy je vhodné reumatologické vyšetrenie, kedy reumatológ vykoná odbery rôznych autoprotilátok podľa svojho rozváženia.
Z ďalších vyšetrení sa uplatní najmä vyšetrenie neurológom, ktorý môže vykonať EMG. EMG vyšetrenie podá informáciu o nervosvalovom prenose a funkcii bolestivých svalov.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/bolesti-svalu
Použité zdroje: základné zdroje textu