Chronické zlyhávanie obličiek

Tento článok pojednáva o chronickom (dlhodobom) zlyhávaní obličiek. Jedná sa o stav pomerne častý. Obličky sú relatívne citlivý orgán, môžu byť ľahko poškodené a raz poškodené obličky sa môžu vo svojej funkcii postupne zhoršovať. Vzhľadom k faktu, že obličky sú jedným z najdôležitejších orgánov tela – vylučujú splodiny, udržujú vnútorné prostredie organizmu, zúčastňuju sa tvorby vitamínu D, podieľajú sa na úpravách krvného tlaku a na tvorbe červených krviniek – sú dôsledky zhoršených obličiek pre organizmus veľmi závažné. Čo môže spôsobiť chronické zlyhávanie obličiek, ako tento stav diagnostikovať a liečiť? Viac sa dozviete v nasledujúcom článku.

Chronické zlyhávanie obličiek príčiny

Príčin zhoršovania obličkových funkcií je viacero, uvedieme si tie najčastejšie a najvýznamnejšie. Svoju úlohu hrá určite aj vek.

Obličky sa počas života opotrebovávajú a u starého človeka býva ich funkcie znížená. Vplyv na zlyhávanie obličiek má aj vysoký krvný tlak. Ten poškodzuje tkanivo obličky a spôsobuje postupné zhoršovanie filtrácie krvi.

Bezkonkurenčne najčastejšími príčinami zlyhávania obličiek sú cukrovka a vysoký tlak. Cukrovka poškodzuje cievy v obličkách a funkcie obličiek u diabetikov sa obvykle postupne zhoršujú, označuje sa to ako diabetická nefropatia.

K postupnému zhoršovaniu funkcie obličiek prispievajú aj mnohé glomerulonefritídy. Je to široká skupina ochorení na imunitnom podklade, ktoré imunitnými mechanizmami spôsobujú poškodzovanie tkaniva obličiek. Príkladom je IgA nefropatia.

Nemožno zabudnúť ani ochorenie známe ako polycystická choroba obličiek.

Pri tejto chorobe sa v obličkách začnú vytvárať početné dutiny (cysty) a oblička pritom stráca svoju funkčnú tkanivo. Obličky sa pritom môžu zväčšovať, avšak ich funkčná kapacita dramaticky klesá.

Chronické zlyhávanie obličiek a jeho prejavy:

Chronické zlyhávanie obličiek a jeho prejavy súvisia s funkciou obličiek v organizme:

1. Hromadenie splodín a odpadových látok

Porucha funkcie obličiek vedie k zhoršenému odstraňovanie splodín a odpadových z organizmu.

Koncentrácia týchto látok v krvi potom zákonite stúpa. Pre lekárov sú významné najmä dve – urea (močovina) a kreatinín. Nie že by ich zvýšená koncentrácia bola až tak závažná, ale pomocou nich určujeme stupeň narušenia funkcie obličiek.

Oveľa horšie je súčasné zvýšenie koncentrácie ďalších dusíkatých splodín, čo odborne označujeme ako urémiu. Tieto látky sú relatívne nebezpečné pre mozog a poškodzujú ho.

Pri dlhodobom účinku sa dostaví narušenie mozgových funkcií (zmätenosť, bolesti hlavy, psychické problémy, bolesti brucha, nechutenstvo, porucha vedomia) a nakoniec aj smrť.

Postupujúce zlyhávanie obličiek vedie zvyčajne k znižovaniu objemu moču a mnohokrát aj k úplnej zástave močenia.

2. Poruchy v koncentráciách iónov

Potenciálne ohrozujúce je hromadenie draslíka. Ak nie je draslík vylučovaný  do moču, jeho koncentrácia v tele stúpne a vzniká nebezpečná hyperkaliémie. Tá môže svojho nositeľa rýchlo usmrtiť.

Nepríjemné je aj hromadenie fosfátov, čo má spolu s poruchou tvorby vitamínu D neblahý vplyv na kosti (viď. ďalej).

Hladina vápnika v krvi sprvu skôr klesá (môže sa objaviť hypokalciémia), vplyvom kompenzačných mechanizmov (rozvoj sekundárnej hyperparatyreózy) a odvápňovaním kostí však môže neskôr začať rásť za vzniku hyperkalciémie.

3. Zvýšenie krvného tlaku

Narušené obličky horšie odstraňujú tekutiny a navyše sa mení ich schopnosť regulovať krvný tlak.

To vedie k zvýšeniu krvného tlaku. Vysoký krvný tlak a nadbytok tekutiny v cievach spôsobuje zvýšené namáhanie srdca ako pumpy a môže prispieť k rozvoju srdcového zlyhania.

Vysoký tlak pochopiteľne vedie aj k ďalšiemu zhoršovaniu funkcie obličiek a bludný kruh sa uzatvára.

4. Ochorenie kostí

Pri poruchách obličiek dochádza k rednutiu kostí a ochorenie sa označuje ako renálna osteodystrofia. Súvisí so zhoršenou schopnosťou obličiek vylučovať fosfáty.

Fosfáty sa začnú hromadiť krvi a to vedie k poklesu koncentrácie vápnika. (Súčin koncentrácia krvných fosfátov a vápnika je vždy konštantná – keď jedna vzrastie, druhá musí poklesnúť). Naviac je narušená tvorba vitamínu D, ktorý vie zvyšovať koncentráciu vápnika v krvi.

Obličky sú totiž jedným z orgánov, kde sa vitamín D tvorí, a ich zlyhávanie vedie k jeho nedostatku.

Organizmus sa s týmto poklesom vápnika pokúša vyrovnať mobilizáciou čoraz väčšieho množstva vápnika z kostnej hmoty do krvi (už spomínaná sekundárna hyperparatyreóza).

Z toho dôvodu sa začnú kosti odvápňovať a stávajú sa náchylnými ku zlomeninám a deformáciám. Okrem toho sa vyskytujú nepríjemné bolesti kostí.

5. Chudokrvnosť

Chudokrvnosť chronické ochorenia obličiek sprevádza pravidelne. Je to dané tým, že v obličkách sa tvorí látka zvaná erytropoetín (EPO), ktorá je dôležitá pre vývoj červených krviniek.

Poškodené obličky znamenajú menej erytropoetínu a dôsledkom je menej červených krviniek.

6. Zápach moču

Moč ľudí so zlyhávaním obličiek má niekedy zvláštny zápach, ktorý je blízky myšine.

7. Metabolická acidóza

Acidózu môžeme preložiť ako „prekyslenie organizmu“ a u chronického zlyhávania obličiek vzniká acidóza kvôli neschopnosti obličiek vylučovať kyslé splodiny metabolizmu z tela.

Diagnostika chronického zlyhávania obličiek

Je vhodné vykonať celkové vyšetrenie moču a vyšetrenie obličiek. Funkciu obličiek orientačne zistíme z krvného náberu podľa hladín už vyššie spomínané močoviny (urea) a kreatinínu *. Ich vysoké hodnoty môžu svedčiť pre narušené funkcie obličiek.

Súčasťou vyšetreniea by malo byť vykonanie odberu tepnovej krvi na vyšetrenie pH a krvných plynov (tzv. Astrup), ktoré môže pomôcť odhaliť metabolickú acidózu.

Normálna hladina kreatinínu v krvi je u dospelých cca pod 105 mikromolov / liter V diagnóze majú svoje miesto aj zobrazovacie metódy, obzvlášť ultrazvuk brucha.

Ultrazvuk znázorní tkanivo obličiek – chronicky zlyhávajúce obličky bývajú zmenšené a ich funkčné tkanivo je stenčené.

Výnimkou je polycystické ochorenie obličiek, kedy sú zlyhávajúce obličky kvôli početným cystám naopak zväčšené.

Pri podozrení na niektoré glomerulonefritídy sa môžu z krvi odoberať niektoré autoprotilátky (protilátky zamerané proti vlastným tkanivám), prípadne sa vykonáva biopsia obličky.

Chronické zlyhávanie obličiek liečba

Zásadné je liečiť vyvolávajúcu príčinu, tj. trvale liečiť vysoký tlak, cukrovku, glomerulonefritídu, apod.

Okrem toho je dôležitý dostatok tekutín, príjem potravy s obmedzeným množstvom bielkovín (z bielkovín vznikajú dusíkaté splodiny), dať si pozor na kontakt s látkami poškodzujúcimi obličkovou tkanivo (nefrotoxické látky), a pod.

Väčšinou je dobrý nápad pridať pacientovi do medikácie ACE-inhibítory. Tieto lieky znižujú krvný tlak a navyše chráni tkanivo obličiek.

Problémy s odvápňovaním kostí riešime dodávaním vápnika a vitamínu D. Chudokrvnosť môžeme eventuálne liečiť podávaním syntetického erytropoetínu.

Pri konečnom zlyhaní obličiek, kedy už obličky nie sú schopné plniť svoje funkcie, nakoniec zostanú len dve možnosti:

1. Doživotná dialýza (pravidelné očisťovanie krvi od splodín napojením na prístroj nahradzujúci obličky)

2. Transplantácie obličiek chirurgicky

Obe metódy majú mnohé riziká, ale bez nich je smrť neodvratná – bez obličiek sa jednoducho príliš dlho žiť nedá.

Zdroj: https://www.stefajir.cz/selhani-ledvin-chronicke

• O plugine
• Najnovšie príspevky

MUDr. Jiří Štefánek

Článok je prevzatý po dohode od autora MUDr. Jiří Štefánek.

Najnovšie články od MUDr. Jiří Štefánek (zobraziť všetky)