Leukémia

Leukémia je označením pre skupinu chorôb, ktoré by sa dali opísať ako „rakovina krvi“. Termín vychádza z gréckeho slova leukos (biely) a koncovky -emie, ktorá znamená prítomnosť niečoho v krvi. Nádorový proces v tomto prípade postihuje biele krvinky (leukocyty). Tie sa v našom tele počas celého života tvoria v kostnej dreni a niektorých ďalších tkanivách. Za určitých okolností sa stane, že dôjde k mutácii niektorej nezrelej bielej krvinky a tá sa začne nekontrolovateľne deliť. Ak nie je imunitným systémom včas rozpoznaná a zlikvidovaná, začnú sa jej dcérske bunky (klony) rozširovať krvou po tele.

Príčiny leukémie

Veľakrát príčinu mutácie nepoznáme. Niekedy hrá úlohu genetika, niekedy infekcie určitými vírusmi, niekedy ide o dôsledok vystavenia sa niektorým chemikáliám.

Leukémia sa relatívne často vyskytuje u detí s Downovým syndrómom.

Poznámka:

Podľa rýchlosti nástupu choroby delíme leukémiu na akútnu (rýchly nástup a priebeh) a chronickú (pomalší nástup a priebeh).

Podľa typu bielej krvinky, z ktorej choroba vychádza rozlišujeme myeloidnú a lymfatickú leukémiu.

Štyrmi základnými typmi sú ich kombinácie, tj. akútna myeloidná leukémia (AML), akútna lymfatická leukémia (ALL), chronická myeloidná leukémia (CML) a chronická lymfatická leukémia (CLL).

Okrem toho sa vyskytujú aj ďalšie leukémie, to však nie je pre pochopenie problematiky vôbec dôležité.

Prejavy leukémie

V tele chorého nájdeme zvýšený počet bielych krviniek, niekedy aj bizarne vysoké počty. Tieto nádorové biele krvinky sa usadzujú v kostnej dreni, v lymfatických uzlinách a telesných orgánoch.

Zásadné problémy tohto procesu sú dva.

Nádorové biele krvinky sú nezrelé a nevedia plniť obrannú imunitnú funkciu. A za druhé nádorové leukocyty utlačia tvorbu ostatných krvných buniek (normálne biele krvinky, červené krvinky) a krvných doštičiek.

Príznaky leukémie sú najprv nešpecifické (únava, horúčky, nočné potenie, bolesti kĺbov a i.).

Ďalej vychádzajú z napadnutia rôznych tkanív nádorovými bunkami (zväčšené nebolestivé uzliny, zväčšená pečeň, zväčšená slezina, bolesti kostí, a pod.) a nedostatkom krvných buniek. Nedostatok červených krviniek sa prejavuje chudokrvnosťou a anemickými syndrómom.

Nedostatok funkčných bielych krviniek sa prejaví oslabením imunity a opakovanými infekciami, ktoré sa veľmi zle hoja.

Nedostatok krvných doštičiek sa prejaví zvýšenou krvácavosťou (tvorba petéchií, modrín, krvácanie z nosa, nález krvi v stolici, nález krvi v moči, a pod.). Smrť je u leukémie spôsobená najmä infekčnými a krvácavými komplikáciami.

Diagnostika

Pacient sa väčšinou dostane k lekárovi pri hore spomínaných príznakoch. Z fyzikálneho vyšetrenia je varovný nález zväčšených nebolestivých uzlín kdekoľvek na tele (triesla, krk, podpazušie) a nález zväčšenej pečene a sleziny.

Základným vyšetrením je vyšetrenie krvného obrazu, kde zvyčajne nájdeme vyšší počet bielych krviniek a pokles červených krviniek a doštičiek.

Moderné laboratória navyše dokážu veľmi ľahko odhaliť prítomnosť nezrelých foriem bielych krviniek, tzv. blastov.

U niektorých typov leukémie môžeme nájsť určité konkrétne chromozomálne zmeny vo vnútri nádorových buniek získaných z odberu krvi.

V určení rozšírenia nádorového procesu v tele nám môžu pomoc rôzne zobrazovacie metódy (röntgen pľúc, ultrazvuk, CT vyšetrenie, ktoré sa najviac uplatnia pri náleze zväčšených uzlín). Hematológovia sa zvyčajne pokúsia odsať krvné bunky z kostnej drene (najčastejšie pri tzv. sternálnej punkcii) alebo získať priamo vzorku kúsku kostnej drene (trepanobiopsia).

Ak je prítomná zväčšená lymfatická uzlina v dobrom mieste, možno ju chirurgicky vybrať a histologicky vyšetriť. Výťažnosť tohto vyšetrenia je veľmi vysoká.

Liečba leukémie

Leukémia predstavuje úplne unikátnu formu rakoviny. Klasická rakovina, tak ako ju chápeme, vychádza z určitého anatomicky ohraničeného orgánu (napr. rakovina pľúc, rakovina prsníka a ďalšie) a podstatou ich vyliečenia je ich chirurgické odstránenie.

Rakovina krvi však nie je ohraničená, nádorové bunky sa krvou šíria po celom tele a chirurg nemá, čo odrezať. Z toho dôvodu je liečba primárne chemoterapeutická a vedú ju hematológovia v spolupráci s onkológmi.

Chemoterapeutiká sa pri liečbe šíria krvou a likvidujú nádorové bunky v celom tele. Liečba sa niekedy kombinuje s ožarovaním istých častí tela (napr. mozgu).

Niektoré druhy leukémie dobre reagujú na moderné prostriedky biologickej liečby, ktoré spočívajú napr. v aplikácii špeciálnych protilátok zameraných proti povrchovým receptorom nádorových bielych krviniek.

U niektorých foriem leukémie sa vykonáva transplantácia kostnej drene. Je to rizikový zákrok, ktorý zjednodušene povedané spočíva v likvidácii nádorových buniek a celej kostnej drene chorého pomocou silných chemoterapeutík a ožarovania. Následne sa tomuto človeku podá kostná dreň darcu.

V ideálnom prípade sa zdravé bunky tejto kostnej drene rozšíria po tele a osídlia kostnú dreň zničenú predchádzajúcou liečbou.

Ak toho nové bunky nie sú schopné, alebo ak dostane počas procesu pacient nejakú infekciu, je to veľmi vážne a stav nezriedka končí smrťou. Proces transplantácie totiž dočasne ťažko oslabí imunitný systém.

V prípade, že pacient nie je v stave, kedy je ho možné účinne liečiť, vykonávame aspoň symptomatickú terapiu. Pri nej neliečime vlastne leukémiu, ale len jej prejavy.

Nedostatok červených krviniek riešime transfúziami, nedostatok fungujúcich bielych krviniek riešime dôsledným liečením bakteriálnych infekcií pomocou antibiotík.

Nedostatočný počet krvných doštičiek možno riešiť ich podávaním špeciálnymi doštičkovými transfúziami (trombonáplavy).