Modriny
Modriny čiže podliatiny sú pomerne bežným nálezom a často sprevádzajú tupé poranenia. Ich nadmerná tvorba či vznik aj pri minimálnej pôsobiacej sile (mierny stisk, dotyk a pod.) by však mala viesť lekára k zamysleniu, či sa za ich vznikom neskrýva chorobný stav.
Modrina je v podstate podkožný krvný výron, ktorý vzniká pri traumatizácii drobných krvných ciev, zvyčajne po tupom poranení danej časti tela. Môže sa jednať o úder, o pevný stisk pod. Najskôr je modrina tmavomodrá – zafarbenie je dané presvitaním krvi cez kožný kryt.
Červené krvinky sa rozpadajú a uvoľňujú farbivo hemoglobín, ktorý sa rozkladá na produkty, ktoré spôsobujú zmenu farby na zelenkavú, hnedú a nakoniec žltú. Postupne sa obsah modriny vstrebáva a tak dochádza k jej vyblednutiu a vymiznutiu.
Príčiny modrín
Modrina vzniká pri pôsobení fyzickej sily na telo človeka. Lekára pochopiteľne zaujímajú stavy, pri ktorých sa modriny tvoria častejšie.
Úplne logicky sú to najmä stavy s vyššou krvácavosťou. Ak sa krv zráža menej ľahko, tak je vyššia šanca na zakrvácanie pod kožu a vznik modrín.
Zrejme najčastejšie sú tieto poruchy zrážanlivosti spôsobené liekmi na riedenie krvi. Týmito liekmi sa dá ľahko nechtiac predávkovať (napr. Heparín a Warfarín), alebo na ne jednoducho niektorí ľudia reagujú citlivejšie ako ostatní. Modriny typicky nachádzame v mieste aplikácie nízkomolekulárnych heparínov.
Choroby spôsobujúce zníženú zrážanlivosť tvoria pestrú skupinu – niektoré ovplyvňujú funkciu, či množstvo krvných doštičiek (napríklad leukémia a iné krvné choroby), iné narušujú krvné zrážacie faktory (hemofília), iné oboje (Von Willebrandova choroba).
Znížená zrážanlivosť krvi je typická pre pacientov s narušenou funkciou pečene (zvyčajne cirhóza), ktorí nie sú schopní tvoriť dostatočné množstvo niektorých zrážacích faktorov závislých na vitamíne K.
Predtým relatívne častou príčinou vzniku modrín bol nedostatok vitamínu C (skorbut), aj dnes sa však môže jeho menej vážna forma vyskytnúť.
Bez vitamínu C je narušená pevnosť cievnych stien, ktoré sa môžu ľahšie narušiť.
Diagnostika
Modriny pochopiteľne spoznáme na prvý pohľad. U bežných modrín nás zaujíma snáď len mechanizmus vzniku, obzvlášť u detí – vždy je potrebné myslieť na syndróm týraného dieťaťa. U početných modrín by sme mali myslieť na poruchy krvnej zrážanlivosti.
V anamnéze sú podstatné informácie o náleze krvi v stolici či v akýchkoľvek telesných tekutinách.
Rovnako tak je nutné zistiť, či pacient neužíva lieky na riedenie krvi. Musíme vyšetriť základné parametre krvnej zrážanlivosti a množstvo krvných doštičiek, prípadne pacienta odoslať do starostlivosti hematológov k pokročilejším vyšetreniam.
Liečba modrín
Modrina je u porúch krvnej zrážanlivosti obyčajným príznakom. Preto je nutné liečiť vlastnú poruchu zrážanlivosti a preventívne sa brániť úrazom.
Starostlivosť zvyčajne spadá do kompetencie hematológov. Ak je tvorba modrín spojená s liekmi na riedenie krvi, meníme ich na menej účinné alebo znižujeme ich dávky.
V prípade pečeňového pôvodu porúch zrážania (alebo pri predávkovaní warfarínom) podávame vitamín K. Pri zvýšenej lámavosti krvných ciev a nedostatku vitamínu C je nutné zvýšiť príjem vitamínu C, z liekov používame Ascorutin.
Ak chceme liečiť bežnú modrinu, tak sa zvyčajne snažíme urýchliť jej vstrebávanie. K urýchleniu vstrebávania sa používajú rôzne deriváty heparínu vo forme mastí a gélov ako je napríklad Lioton gél a Heparoid krém.
Modrina sa nimi zvyčajne potiera niekoľkokrát denne. Veľkosť modriny možno pozitívne ovplyvniť chladením postihnutej časti tela (obklady so studenou vodou, ľadovanie).
Zdroj: https://www.stefajir.cz/modriny
Použité zdroje: základné zdroje textu