Apatia

Apatia je nedostatok záujmu, motivácie a citu, ktorý je spojený s ľahostajnosťou. Môže ovplyvniť vašu schopnosť udržať si prácu, osobné vzťahy a užívať si život naplno. Apatia sa vyznačuje aj únavou či smútkom. Každý z nás už niekedy zažil z času na čas apatiu. Ide o normálny stav, ale pri chronickom probléme sa stáva apatia nebezpečná, pretože vašu nechuť ide len ťažko vyliečiť. Apatia je príznakom mnohých neurologických ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Aké sú ďalšie príčiny a ako vyliečiť apatiu sa dozviete v tomto článku.

Príčiny apatie:

1. Duševné rozpoloženie človeka

Apatia je veľakrát spôsobená pracovným vyťažením, frustráciou, únavou, ale aj stratou blízkej osoby.

Človek v takej chvíli nereaguje na okolie, akoby vonkajší svet preňho prestal existovať. Namiesto toho sa ponorí do seba a nerozmýšľa nad tým, že je ľahostajný. Preto ho nenapadne zájsť za lekárom, ktorý by mu pomohol dostať sa z apatie.

Frustrácia je psychický stav, kedy sa človek cíti nešťastne a bezmocne, pretože nedokáže dosiahnuť to, čo chce. To môže spôsobovať nepríjemné emócie, ako je agresivita, úzkosť, zlosť a celý rad ďalších.

2. Ochorenie mozgu

Apatia môže byť príznakom jednej alebo viacerých chorôb, ktoré postihujú mozog. V takomto prípade ide o chronickú apatiu.

Často môžeme pozorovať aj bolesti hlavy, ktoré sa vyskytujú najmä pri nádore v mozgu alebo pri výskyte aneuryzmát. Tu sú ďalšie ochorenia prejavujúce sa apatiou:

Depresia je duševná porucha, pri ktorej sa človek cíti neustále smutný, beznádejný, odrádzaný a stráca záujem o aktivity.

Tieto príznaky zasahujú do každodenného života, práce a priateľstva. Niekedy za vznikom apatie je aj tzv. mániodepresívna psychóza.

Alzheimerova choroba je časté ochorenie, ktoré je v konečnom dôsledku jednou z najčastejších príčin demencie.

Podstatou tejto choroby je odumieranie mozgových buniek. Zozačiatku nemusia byť prejavy, ale časom sa objaví abúlia, príznaky demencie, strata výkonnosti, neschopnosť zapamätať si nové informácie, strata pamäti, zmätenosť a mnoho ďalších.

Demencia je porucha mozgovej funkcie, ktorá súvisí so zhoršením orientácie v priestore, s poruchami pamäti, poruchami správania, so znížením intelektu, stratou schopnosti a vôle vykonávať určité činnosti (abúlia) a v ťažkých prípadoch aj so stratou sebestačnosti.

Huntingtonova choroba je veľmi vážne, ale aj zriedkavé ochorenie. Bohužiaľ je neliečiteľné a nakoniec vedie k smrti postihnutého.

Prejavuje sa postupným poškodzovaním mozgu, kedy sa objavujú svalové zášklby a chorea (mimovoľné pohyby).

Parkinsonova choroba je pomerne častá choroba, ktorou trpia najmä starí ľudia. Za vznikom tejto choroby môže aj nedostatok dopamínu.

Príznaky ochorenia sú nemotornosť, abúlia, demencia, strata pamäti, trasenie rúk a iné.

Schizofrénia je psychiatrické ochorenie, ktorým trpí asi 1 percento dospelých ľudí. Choroba vzniká najčastejšie v období dospievania a ranej dospelosti.

Je veľmi ťažké schizofréniu definovať, no veľmi často sa označuje za celkové narušenie myslenia a vnímania reality. Schizofrénia je spojená so vznikom bludov a halucinácií.

Mozgová mŕtvica by sa dala definovať ako náhle vzniknutá porucha funkcie mozgu, ktorá je spôsobená poškodením mozgových buniek. Rozlišujeme ischemickú a krvácavú mozgovú mŕtvicu.

Príznaky oboch zahŕňajú ochrnutie niektorých častí tela (s následným úbytkom svalovej hmoty), bolesti hlavy, zvracanie, motanie hlavy, stratu vedomia, poruchy pamäti, zmeny správania, demenciu a mnoho ďalších.

3. Poranenie mozgu

Poranenie mozgu hrá taktiež dôležitú úlohu vo vzniku rôznych duševných stavov, vrátane apatie.

Takými poraneniami sú napríklad hematómy, ale aj klasické poranenia hlavy.

Diagnostika

Lekári používajú štyri kritériá na diagnostikovanie apatie. Vtedy máte apatiu, keď spĺňate tieto podmienky za dobu minimálne štyri týždne:

• Pokles alebo nedostatok motivácie – pacient vykazuje zníženú motiváciu, ktorá nie je v súlade s vekom alebo zdravotným stavom.
• Zmeny v správaní, myslení a v emóciách – zmeny v správaní môžu sťažiť zapojenie sa do konverzácií alebo vykonávanie každodenných úloh. Zmeny v myslení zahŕňajú nezaujímavosť spoločenských udalostí a hlboké myslenie.
• Vplyv na kvalitu života – zmeny v správaní negatívne ovplyvňujú profesionálny život človeka, ale aj jeho osobné vzťahy.

Ako liečiť apatiu

Liečba apatia závisí od základnej príčiny. Na zlepšenie stavu môžeme využiť okrem medicínskej liečby aj domácu starostlivosť.

Odborníci však odporúčajú kombinovať oba typy liečby, čo zabezpečí vyššiu efektivitu a účinnosť.

Domáca liečba

Domáca liečba spočíva v podpore od vašej rodiny, blízkych a priateľov. Oni vám pomôžu získať záujem o váš život a okolie.

Kombinácia s posedeniami u odborníka alebo diskusie s ostatnými ľahostajnými ľuďmi môže viesť k opätovnému vytvoreniu pozitívnejšieho pohľadu na život.

Ak k tomu pridáte ľahké lieky, je viac ako pravdepodobné, že sa váš stav skoro zlepší.

Medicínska liečba

Profesionálnou liečbou sú lieky a pravidelné posedenia u lekára na duševné zdravie. Samozrejme, nie každý liek môže pacient užívať. Záleží tu však na zdravotnom stave pacienta.

Medzi najpoužívanejšie lieky na liečbu apatie patria:

• Antidepresíva – liečia Alzheimerovu chorobu, depresiu, mániodepresívnu poruchu a iné duševné poruchy. Obsahujú látky, ako sú donepezil, galantamín, rivastigmín, paroxetín, sertralín a bupropion.
• Cerebrálne cirkulácie a metabolizujúce stimulátory – liečia príznaky mŕtvice. Obsahujú látky, ako je nicergolín.
• Dopamínové stimulátory – liečia Parkinsonovu chorobu. Obsahujú látky, ako je ropinirol.
• Antipsychotiká – liečia schizofréniu.
• Psychostimulanciá – liečia apatiu bez známej hlavnej príčiny. Obsahujú látky, ako sú metylfenidát, pemolín a amfetamín.

Kedy navštíviť lekára

Keďže apatia je čiastočne normálny stav, nie je potrebné zájsť za odborníkom. To však platí pri krátkodobej ľahostajnosti.

Ak sa ale vyskytuje dlhodobo, odporúča sa navštíviť lekára, hlavne vtedy, keď ste teenager.

U teenagerov, najmä v období dospievania, nie je chronická apatia vôbec prirodzená.

Za apatiou sa môže skrývať mnoho príčin, medzi ktoré radíme aj závažné. Preto nie je vhodné podceniť tento duševný stav.