Doxorubicín
Doxorubicín je liek patriaci do skupiny cytostatík, ktoré sa používajú v onkológii na liečbu nádorových ochorení. Účinnou látkou lieku je rovnomenná zlúčenina doxorubicín.
Princíp
Doxorubicín patrí do skupiny antracyklínov. Svojim účinkom spôsobuje zlomy DNA a navyše poškodzuje bunky vytváraním toxických kyslíkových radikálov.
Najviac postihnuté sú rýchlo sa deliace nádorové bunky.
Využitie
Doxorubicín sa podáva pacientom s niektorými zhubnými nádormi, ako sú napríklad sarkómy, Hodgkinov lymfóm, akútna lymfatická leukémia, akútna myeloidná leukémia, pokročilé formy rakoviny prsníka, rakovina vaječníkov, rakovina močového mechúra a niektoré formy rakoviny pľúc.
Podávanie
Liek vyrába viacero firiem, niekedy v podobe roztoku a inokedy v podobe prášku, z ktorého vzniká roztok až po zriedení.
Liek je určený na intravenózne podanie ako pomalá infúzia, u rakoviny močového mechúra možno roztok cievkou aplikovať priamo do močového mechúra.
Presná dávka je individuálna a stanovuje ju ošetrujúci onkológ, bez ktorého vedomia liek nesmie byť aplikovaný.
Nevýhody
Tento liek môže mať veľa nežiaducich účinkov, z ktorých asi najčastejší je narušenie tvorby krvných buniek v kostnej dreni.
Dôsledkom je častá chudokrvnosť, nedostatok bielych krviniek a krvných doštičiek.
Z ďalších nežiaducich účinkov sa môžu vyskytovať tráviace ťažkosti, opuchy tkanív, bolesti svalov a alergické reakcie.
Existuje aj riziko poškodenia srdcového svalu (vznik porúch srdcového rytmu a zlyhanie srdca).
Zdroj: https://www.stefajir.cz/doxorubicin
Použité zdroje: základné zdroje textu