Hyperkalcémia (zvýšená koncentrácia vápnika)
Hyperkalcémia čiže zvýšená koncentrácia vápnika v krvi môže byť veľmi závažný stav s možnými komplikáciami. Pred výpočtom príčin tohto stavu je nutné si povedať niečo o vápniku a udržiavaní jeho koncentrácia v krvi. Vápnik má zásadný význam pre stavbu tela a pre biochemické pochody. Vápnik v kostiach tvorí oporu tela, ďalej sa podieľa na prenosoch nervových vzruchov, na funkciu svalov a na procese krvného zrážania.
Vápnik sa v krvi nachádza v koncentrácii 2.2 až 2.6 milimólov na liter, pričom asi polovica tohto množstva je voľná a druhá polovica je viazaná na bielkoviny.
Najväčšie množstvo vápnika sa však nenachádza v krvi, ale v kostiach. Kosti sú tak najväčšou zásobárňou vápnika v tele.
Za kriticky vysokú hodnotu sa všeobecne považuje hladina vápnika v krvi vyššia ako 3.75 milimólov na liter.
Koncentrácia vápnika v krvi je pomerne zložito riadená a existuje veľa faktorov, ktoré sa tohto konania zúčastňujú. Hladinu vápnika v krvi dokáže zvýšiť hormón parathormón a vitamín D, znižuje ju hormón kalcitonín.
Parathormón sa vytvára v prištítnych telieskach, čo sú štyri malé guľôčky v štítnej žľaze. Parathormón vie zvýšiť hladinu vápnika tým, že začne odvápňovať kosti a tým, že zvýši tvorbu vitamínu D v tele.
Vitamín D prijímame v potrave, ale oveľa väčšie množstvo si ho vytvárame v našom tele. Proces účinnej formy je zložitý a prebieha v obličkách, pečeni a koži. Pre celý proces má veľký význam slnečné žiarenie.
Vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika črevnou sliznicou a trochu tlmí jeho vylučovanie obličkami. Kalcitonín je tiež tvorený v prištítnych telieskach. Dokáže znížiť hladinu vápnika v krvi a je tak v podstate hormónom opačným (antagonistický) k parathormónu.
Hladina vápnika však závisí aj na funkcií obličiek (vylučovanie vápnika do moču) a na hladine krvných fosfátov.
Pre vápnik a fosfáty platí v krvi pevná rovnováha – súčin ich koncentrácií je konštantný. Ak stúpne hladina krvných fosfátov, klesne hladina vápnika a naopak.
Hyperkalcémia a jej príčiny:
Uvádzame len niektoré z príčin a to pochopiteľne tie, ktoré považujeme za najčastejšie a najvýznamnejšie.
1. Kostné metastázy
Hyperkalcémia je smutným sprievodom generalizovaných nádorových ochorení, kedy sa metastázy tumoru dostali do kostí.
Výrazne viditeľné je to najmä u tzv. osteoklastických tumorov, ktorých metastázy postihnutú kosť s obľubou odbúravajú.
Osteoklastické správanie nachádzame typicky u metastáz rakoviny prsníka.
2. Imobilizácia
Dlhodobé znehybnenie pacienta na lôžku a nečinnosť pohybovej sústavy začne po čase viesť k odvápňovaniu kostí.
3. Mnohopočetný myelóm
V tomto prípade sa jedná o zvláštne nádorové ochorenie vychádzajúce z bielych krviniek, ktoré vedia tvoriť protilátky (B-lymfocyty).
Nádorové bunky s obľubou napádajú kosti ako sú rebrá, či lebečné kosti.
4. Hyperparatyreóza
Tento stav je spojený so zvýšenou produkciou parathormónu prištítnými telieskami vplyvom ich ochorenia.
Dochádza k odvápňovaniu kostí a zvyšovanie hladiny vápnika v krvi. Príčinou je obvykle nezhubný nádor príštitného telieska, vzácnejšie aj nádor zhubný.
5. Predávkovanie vitamínom D
V prípade nadmerného príjmu tohto vitamínu môže dôjsť k zvýšeniu hladiny vápnika v krvi so všetkými negatívnymi dôsledkami.
Riziková je dávka nad 100 mikrogramov denne. Podobný efekt môže mať aj predávkovanie vitamínom A, ktorý v nadbytku do metabolizmu vápnika zasahuje tiež.
Pozn: Do tejto skupiny môžeme okrajovo zaradiť aj stavy, kedy sa v tele začnú tvoriť látky účinkujúce podobne ako vitamín D. Takéto zlúčeniny vznikajú v organizme napríklad pri sarkoidóze, ale aj pri mnohých zhubných ochoreniach.
6. Chronické zlyhanie obličiek
Tu je to trochu zložitejšie. Zlyhávajúca obličky sa nedokážu dobre zbavovať fosfátov a ich koncentrácia v krvi stúpa.
Ako sme už písali vyššie, tak súčin koncentrácie fosfátov a vápnika je konštantný, a preto ak dôjde k poklesu krvného vápnika – vniká hypokalcémia.
V snahe zvýšiť hladinu vápnika začne naše telo tvoriť v prištítnych telieskach viac parathormónu (označujeme to ako sekundárna hyperparatyreóza), odvápňovať kosti a hladinu vápnika zvyšovať.
Hladina vápnika v krvi u zlyhávania obličiek preto môže byť aj normálna alebo v prípade prehnanej reakcie aj vysoká.
Odborne označujeme postihnutia kostí a vápnikového metabolizmu pri zlyhávaní obličiek ako renálna osteodystrofia.
Hyperkalcémia a jej prejavy
Príznaky hyperkalcémie môžu byť spočiatku pomerne nenápadné. Chorý si môže sťažovať na únavu, svalovú slabosť, vyčerpanosť, býva apatický a bez záujmu.
Pri nadbytku vápnika sa spomaľuje pohyblivosť tráviaceho traktu. Objavuje sa sklon k zápche, niekedy nevoľnosť a zvracanie.
Ak súvisí nadbytok vápnika v krvi s odvápňovaním kostí, môže chorý pociťovať ich bolesť a objavujú sa zlomeniny vznikajúce pri minimálnych úrazoch (odborne sa označujú ako patologické fraktúry).
Nadbytok vápnika v krvi býva spojený s ukladaním vápenatých solí v rôznych orgánoch tela. Dobre je to vidieť v obličkách, kde sa môžu vytvárať vápenné močové kamene, ktoré potom spôsobia obličkovú koliku. Asi najzásadnejší je vplyv vápnika na srdcový sval.
Zvýšená koncentrácia vápnika môže viesť k vážnym poruchám srdcového rytmu, ktoré môžu spôsobiť zástavu srdca a smrť postihnutého. Vyššia koncentrácia vápnika zvyšuje riziko vzniku žalúdočných vredov a častejšie sa objavujú prípady akútneho zápalu pankreasu.
Vhodné je poznamenať, že tolerancia vysokej hladiny vápnika je pomerne individuálna.
Pri rýchlom zvýšení môže byť už krvná koncentrácia nad 3 milimoly na liter spojená s výraznými príznakmi, pri pomalom zvyšovaní môže byť pozoruhodne tolerovaná aj koncentrácia vyššia. Je to zrejme dané prispôsobivosťou nášho organizmu. (hyperkalcémia)
Hyperkalcémia a jej diagnostika
Samotná diagnostika je pomerne jednoduchá – hladinu vápnika zistíme z krvného náberu.
Vzhľadom k tomu, že za hlavné ióny sú považované najmä sodík, draslík a chlór, môže však byť zistenie hladiny vápnika niekedy opomenuté.
Po náleze a prípadnom rýchlom preliečení je potom nutné pátrať po príčine hyperkalcémie. Je nutné zistiť funkciu obličiek, hladinu fosfátov v krvi a užitočné je zistenie koncentrácie sérového parathormónu.
Prištítne telieska a ich prípadné nádory si možno prezrieť pomocou ultrazvuku krku. Prítomnosť kostných metastáz najlepšie zistíme scintigrafickým vyšetrením skeletu, ktoré dokáže celotelovo zistiť zmeny kostného metabolizmu. Toto a ďalšie vyšetrenia pochopiteľne vykonávame podľa toho, na akú príčinu máme podozrenie.
Liečba
V prvom rade je nutné riešiť samotnú hyperkalcémiu a potom na druhom mieste liečiť vlastnú vyvolávajúcu príčinu.
Vysokú hladinu vápnika liečime zavodňováním pacienta a podávaním diuretík. Ideálne sú silnejšie diuretiká ako je zlúčenina furosemid. Z dlhodobejšieho hľadiska sa môžu podávať bisfosfonáty (lieky tlmiace odbúravanie kostí) a využiť možno aj podávanie hormónu kalcitonínu.
Za predpokladu, že okrem vysokej hladiny vápnika je prítomné zlyhanie obličiek, ktoré je spojené s neschopnosťou vápnik vylúčiť, je najvhodnejším liečebným postupom dialýza. Tá je ideálna aj v prípade, že pomocou liekov sa hladinu vápnika nedarí znížiť.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/vysoky-vapnik-hyperkalcemie
Použité zdroje: základné zdroje textu