Neurosyfilis

Neurosyfilis je pokročilá neurologická forma syfilitickej infekcie, ktorá je v dnešnej dobe v SR raritná, dosť možno už prakticky neexistujúca. Nie je však doteraz vzácnym javom v rozvojových štátoch s vyšším výskytom sexuálne prenosných chorôb a nedostatočnou lekárskou starostlivosťou.

Aké sú presne príčiny tejto choroby, ako sa prejavuje, ako ju diagnostikovať a liečiť? Viac sa dozviete v nasledujúcom článku.

Obsah článku:

Neurosyfilis a jeho príčiny
Prejavy
Diagnostika
Liečba

Neurosyfilis a jeho príčiny

Príčinou je infekcia baktériou Treponema pallidum, ktorá spôsobuje syfilis. K prenosu najčastejšie dochádza nechráneným pohlavným stykom.

Ochorenie môže mať tri štádiá, neurosyfilis sa môže objaviť už v prvom, či druhom štádiu, ale aj medzi laikmi sú najznámejšie prejavy neurosyfilisu v treťom štádiu infekcie.

Toto tretie štádium sa objavuje po veľmi dlhej dobe, často viac ako 10-20 rokov u cca tretiny neliečených pacientov.

Prejavy

Postihnutie nervového systému pri syfilise sa síce nemusí prejaviť, ale väčšinou to tak nie je a nachádzame rad príznakov.

Typickými formami tejto neskorej formy syfilisu sú progresívna paralýza a tabes dorsalis.

Progresívna paralýza – Prejavuje sa pomalými postupnými zmenami osobnosti, narušením sociálnych vzťahov, nevhodným správaním, poruchami nálad, megalomániou a stratou súdnosti.

U chorého býva narušený intelekt a pamäť, môžu sa objaviť bludy a halucinácie, ktoré môžu v niektorých prípadoch pripomínať paranoidnú schizofréniu.

Progresívna paralýza končí ťažkou demenciou, ktorá chorého prakticky vyraďuje z bežného života.

Tabes doralis – Je dôsledkom postihnutia zadných nervových povrazcov miechy a zápalu optického nervu. Dôsledkom je narušenie citlivosti a vnímania polohy končatín s poruchou chôdze (tabická chôdza), impotencia a poruchy zmyslov (hluchota, poruchy zraku).

V niektorých prípadoch môže neurosyfilis spôsobiť postihnutie mozgových blán, čo spôsobuje epizódy bolestí hlavy, nevoľnosti, zvracanie a deliratné stavy.

Diagnostika

Diagnózu väčšinou stanovuje neurológ alebo infekčný lekár. Pre diagnózu sú dôležité klinické príznaky, sérologické vyšetrenie krvi a vyšetrenie mozgovomiechového moku získaného pri lumbálnej punkcii.

Súčasťou vyšetrenia by mali byť aj zobrazovacie metódy ako je CT vyšetrenie mozgu alebo magnetická rezonancia k vylúčeniu iných príčin neurologických ťažkostí.