Bledosť
Bledosť je pomerne ťažko hodnotiteľný príznak. Môže pochopiteľne sprevádzať množstvo chorobných stavov, u mnohých ľudí je však bledá farba kože úplne normálna a hodnotenie závisí aj na subjektívnom dojme lekára. Svoju úlohu môžu hrať aj zdanlivé banality, aké je osvetlenie či farba stien v miestnosti, kde je pacient vyšetrovaný. Celkové vnímanie farby pokožky je ovplyvnené najmä presvitaním podkožných ciev naplnených krvou a obsahom pigmentu melanínu v koži.
Príčiny bledosti:
1. Nedostatok slnečného svitu
Farba kože príslušníkov bielej (europoidnej) rasy závisí do značnej miery na vystavovaní sa slnečnému žiareniu.
Tmavý pigment melanín sfarbuje kožu dohneda (či do čierna) a jeho tvorba je závislá na osvietení kože slnečným žiarením. Ľudia, ktorí sa slnku nevystavujú sú teda bledí.
Obsah melanínu v koži je okrem toho individuálny, a preto sú jednoducho niektorí ľudia prirodzene bledší „od prírody“.
2. Chudokrvnosť
Významnejšia chudokrvnosť je spojená s bledosťou kože aj slizníc. Pomerne dobre je to vidieť na očných spojovkách farba kože nie je toľko spoľahlivá.
Podstatou je nedostatok krvného farbiva hemoglobín (a zvyčajne červených krviniek), ktoré dáva krvi červenú farbu.
Bledosť je zvyčajne sprevádzaná ďalšími príznakmi tzv. anemického syndrómu ako je dýchavičnosť, únava a motanie hlavy. Detaily nájdete v príslušnom článku o chudokrvnosti, tu len zdôrazním, že spektrum chorôb je veľmi veľké a môžeme sem okrem iného zaradiť aj krvné straty a rôzne nádorové ochorenia (vrátane krvných nádorov ako sú lymfómy a leukémia).
3. Šokové stavy
Bez ohľadu na vyvolávajúcu príčinu je väčšina šokových stavov spojená so zblednutím. Je to dané zúžením drobných ciev v koži ako regulačná odpoveď organizmu na celkový pokles krvného tlaku.
Kožný obeh je hodnotený ako menej dôležitý, a preto sa uzatvára.
4. Prechladnutie
Človek bledne pri prechladnutí z podobného dôvodu ako v predchádzajúcom prípade. Aj tu dochádza k zúženiu ciev v koži. Je to súčasť obrannej reakcie v snahe zabrániť stratám tepla.
Krv pretekajúca podkožnými cievami môže svoje teplo ľahko vyžarovať do okolia a tomu sa v tomto prípade snaží telo zabrániť.
Ako miestny dôsledok tohto zužovania ciev môžu vznikať omrzliny.
5. Hypoglykémia
Zníženie krvného cukru je spojené s aktiváciou obranných mechanizmov organizmu, ktoré je zabezpečené hormónmi ako je napr. adrenalín.
Vplyvom týchto mechanizmov sa zníži prietok krvi kožou a vzniká bledosť.
6. Tepnový uzáver
Miestne zblednutie sprevádza stav, keď je do určitej časti tela zastavený prítok tepnovej krvi. Najčastejšie sa jedná o dôsledok uzáveru tepny krvnou zrazeninou. Ide o akútny stav, ktorý sa musí čo najrýchlejšie riešiť.
Okrem bledosti postihnutej časti tela (zvyčajne sa jedná o končatinu) sa objaví jej bolesť a končatina vychladne. Narušenie nervov sa prejaví poruchami citlivosti či dokonca poruchou hybnosti.
Podávajú sa silné lieky na riedenie krvi a v krátkej dobe sa musí krvná zrazenina odstrániť – buď chirurgickým zákrokom alebo rozpustením špeciálnymi liekmi tzv. trombolytikami). Hrá sa o čas, musí sa zabrániť odumretiu končatiny.
Ak nie je už končatina schopná života, musí sa vykonať jej amputácia.
Pozn: K lokálnym arteriálnym uzáverom by som spomenul blednutie prstov na horných končatinách, ktoré sa označuje ako Raynaudova choroba. Jedná sa o pomerne zvláštne ochorenie.
7. Albinizmus
Jedná sa o veľmi vzácnu príčinu bledosti, ktorá súvisí s poruchou pigmentácie.
Jedná sa o celú skupinu chorôb, ktoré môžu byť s ďalšími poruchami združené do rôznych syndrómov.
8. Fenylketonúria
Táto vrodená choroba postihuje metabolizmus aminokyseliny fenylalanínu, ktorá je nutná pre tvorbu kožného pigmentu.
Bledosť, modré oči a svetlé vlasy sú preto poznávacím znamením detí s touto chorobou.
Diagnostika bledosti
Samotná bledosť väčšinou človeka k lekárovi neprivedie a je skôr vedľajším nálezom u pacienta s inými ťažkosťami.
Z fyzikálneho vyšetrenia je dôležité, či je bledosť prítomná všade, či len v určitej časti tela. Dôležité je skontrolovať farbu slizníc, farba kože nemusí byť až tak podstatná.
Veľký význam vo vyšetrovaní má krvný obraz, zistenie telesnej teploty pacienta, jeho krvného tlaku a zmeranie pulzu (nízky krvný tlak a rýchly pulz môžu byť známkou šokového stavu).
Ďalšie vyšetrovanie potom nasleduje podľa predchádzajúcich zistení.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/bledost
Použité zdroje: základné zdroje textu