Tenox

Tenox je preparát z liekovej skupiny blokátorov kalciových kanálov, ktoré sa radia medzi antihypertenzíva. Účinnou látkou je zlúčenina amlodipín.

Tenox a jeho princíp

Látky blokujúce kalciový kanál (blokátory kalciových kanálov) znižujú tok kalcia cez membránu do bunky blokom L-typu vápnikového kanála a spôsobujú tým dlhodobú dilatáciu hladkého svalu. Najcitlivejšie sú svaly ciev, predovšetkým arteriálnych, ktorých uvoľnenie vedie k zníženiu cievnej rezistencie.

Dilatácia nastáva aj u mimocievneho hladkého svalstva bronchov, GIT a maternice. V srdci sú na kalciu závislé „štruktúry pomalé odpovede“ (sinoatriálny a atrioventrikulárny uzol), ale aj kontraktilné mechanizmy.

Blokádou kalciových kanálov klesá vodivosť a inotropia myokardu – klesá minútový srdcový výdaj.

Dilatujú koronárne tepny a bránia ďalším prejavom ischémie. Ovplyvnením SA (sinoatriálneho) a AV (atrioventrikulárneho) uzla potláčajú supraventrikulárne tachyarytmie.

Dilatácia v systémovom riečisku spôsobuje pokles tlaku krvi a môže viesť k reflexnému zvýšeniu srdcovej frekvencie, najmä u krátkodobo pôsobiaceho nifedipínu.

Využitie

Tenox je účinný v liečbe vysokého tlaku, veľmi dobre sa kombinuje s liekmi zo skupiny ACE-inhibítorov a niektorými diuretikami.

Okrem toho pôsobením na svalovinu vencovitých tepien zlepšuje prekrvenie srdca a tým môže pomôcť pacientom s anginou pectoris.

Amlodipín je kontraindikovaný u pacientov s precitlivenosťou na deriváty dihydropyridínu, amlodipín alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok.

Ďalej sa liek nesmie podávať chorým so závažnou hypotenziou, šokom, vrátane kardiogénneho šoku, obštrukciou výtokovej cesty ľavej komory (napr. stenóza aorty vysokého stupňa) a hemodynamicky nestabilným srdcovým zlyhaním po akútnom infarkte myokardu.

V dlhodobej placebom kontrolovanej štúdii u pacientov so závažným srdcovým zlyhaním (NYHA III a IV) bol v skupine pacientov liečených Tenoxom hlásený vyšší výskyt pľúcneho edému v porovnaní so skupinou užívajúcich placebo, táto skutočnosť však nebola spojená so zhoršením srdcového zlyhania.

Dávkovanie

Počiatočná dávka na liečbu hypertenzie a anginy pectoris je 5 mg denne. Ak sa počas 2-4 týždňov nedosiahne požadovaný terapeutický účinok, možno dávku zvýšiť na maximálnu dávku 10 mg denne (v jednej dávke) podľa individuálnej odpovede pacienta.

Amlodipín môže užívať v monoterapii alebo v kombinácii s ďalšími antianginóznymi liekmi u pacientov s angínou pectoris.

Bezpečnosť lieku v gravidite u človeka nebola stanovená. Reprodukčné štúdie u potkanov nepreukázali žiadnu toxicitu s výnimkou oneskoreného dáta pôrodu a predĺženej doby pôrodu pri dávkach 50 krát vyšších ako je maximálna odporúčaná dávka pre človeka.

Použitie v tehotenstve sa odporúča, len ak neexistuje bezpečnejšia alternatíva a choroba sama o sebe prináša vyššie riziko pre matku i plod.

Nie je známe, či amlodipín prechádza do materského mlieka. Pri rozhodovaní, či pokračovať / prerušiť dojčenie alebo pokračovať/prerušiť liečbu amlodipínom, je potrebné vziať do úvahy výhody dojčenia pre dieťa a prínos liečby amlodipínom pre matku.

Nevýhody

Tenox môže vyvolať bolesti hlavy a opuchy dolných končatín, ktoré sú asi najtypickejším nežiaducim účinkom pri dihydropyridínoch.

Pri predávkovaní liekom alebo v kombinácii s inými liekmi na tlak môže dôjsť k príliš veľkému zníženiu krvného tlaku s motaním hlavy a možným kolapsom.

Amlodipín môže mať zanedbateľný alebo mierny vplyv na schopnosť viesť a obsluhovať stroje.

Ak pacienti užívajúci amlodipín trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou alebo nevoľnosťou, môže byť narušená ich schopnosť reagovať.