Clexane

Clexane je liek, ktorý sa používa na liečbu krvných zrazenín. Patrí do skupiny antikoagulanciá a jeho účinnou látkou je enoxaparín.

Princíp lieku Clexane

Clexane je tzv. nízkomolekulárny heparín, čo je jeden z bežne používaných liekov na riedenie krvi.

Účinná látka enoxaparín pomáha blokovať zrážanlivé procesy v krvi, presnejšie povedané dochádza k zablokovaniu funkcie zrážacieho faktora Xa, ktorý je dôležitou súčasťou tzv. koagulačnej kaskády.

Koagulačna kaskáda je zodpovedná za zrážanie krvi a jej narušenie liekom preto znižuje tendenciu vytvárať zrazeniny.

Využitie

Z tvorbou krvnej zrazeniny sa spájajú dve ochorenia, hlboká žilová trombóza a pľúcna embólia. Clexane účinkuje dvomi spôsobmi na tieto choroby.

V prvom prípade zabraňuje zväčšovaniu vytvorených krvných zrazenín, čím pomáha ľudskému organizmu odbúravať ich a zabraňuje poškodeniu organizmu.

V tomto prípade sú na to potrebné vyššie dávky. Vyššie dávky nízkomolekulárneho heparínu sa po obmedzenú dobu podávajú aj pri liečbe povrchových zápalov žíl.

Druhým účinkom je zabránenie tvorbe krvných zrazenín v krvi, kedy postačia nižšie dávky.

Taktiež slúži na prevenciu vzniku krvnej zrazeniny pri angine pectoris, pri fibrilácií prediení (pri tomto ochorení môže vznik krvnej zrazeniny spôsobiť mozgovú mŕtvicu), po srdcovom infarkte alebo po akejkoľvek operácii.

Podávanie

Clexane sa vyrába v podobe roztoku, ktorý sa nachádza v predpripravených injekciách o objeme 0,2 až 1 mililiter a o koncentrácii 100 mg enoxaparínu na 1 ml roztoku.

Existuje aj silnejšia forma, ktorej koncentrácia je 150 mg enoxaparínu na 1 ml roztoku.

Bežne sa aplikuje podkožne do brucha, miesta vpichu sa striedajú. Ihla je veľmi drobná a aplikácia nebolí. U dialyzovaných pacientov sa nízkomolekulárne heparíny aplikujú vnútrožilovo počas dialýzy, aby sa zabránilo vzniku zrazenín v dialyzačnom prístroji.

Dávka pre dospelého človeka je prísne individuálna. Preventívna dávka sa podáva 1x denne a objem dávky sa vypočíta ako váha človeka (v kg) vydelených 200.

To znamená, že u priemerného 80 kilogramového človeka je dávka cca 0,4 ml 1x denne.

Liečebná dávka sa podáva 2x denne a objem dávky sa vypočíta ako váha človeka (v kg) vydelených 100. To znamená, že u priemerného 80 kilogramového človeka je dávka cca 0,8 ml 2x denne.

Toto je iba orientačné dávkovanie, pretože existuje mnoho faktorov, kvôli ktorým sa dávka individuálne upravuje, napríklad stavy s chronickým zlyhaním obličiek.

Neopatrná aplikácia môže viesť k predávkovaniu, a preto rozhodnutie o dávkovaní lieku patrí len do rúk skúseného lekára!

Účinok preparátu sa monitoruje podľa hladiny anti-Xa, ktorú môžeme zistiť z bežného krvného odberu. To nám dáva možnosť dávku prípravku individualizovať danému človeku presne „na mieru“.

Výdaj lieku je viazaný na lekársky predpis.

Nevýhody

Tak ako všetky lieky, aj Clexane môže spôsobovať vedľajšie účinky, ktoré sa nemusia prejaviť u každého pacienta.

Lieky na riedenie krvi môžu spôsobiť krvácavé komplikácie, našťastie však liek nemá dlhý polčas účinku (12-24 hodín).

Veľkou nevýhodou je však neexistencia protilátky, ktorá by jeho účinok dokázala rýchlo vyrušiť. Akútne operačné zákroky preto nemôžu byť vykonávané krátko po aplikácii väčšieho množstva tohto lieku.

Z ďalších komplikácií sa môže objaviť nedostatok krvných doštičiek, bolesti hlavy a zvýšenie pečeňových testov. Niekedy však môže aplikácia lieku trochu štípať a pri opakovanom podaní sa v mieste vpichov môžu začať tvoriť modriny. U citlivejších pacientov nie je vylúčený vznik ťažkej alergickej reakcie, ktorá je našťastie zriedkavá.

Clexane nesmú užívať pacienti, ktorí majú žalúdočný alebo črevný vred a problémy s tým, že sa mu ľahko tvoria modriny alebo príliš ľahko začne krvácať. Taktiež nie je vhodný pre pacientov, ktorý mali mozgovú príhodu spôsobenú krvácaním do mozgu.

Okrem toho liek nie je určený pre pacientov mladších ako 18 rokov a ženy počas tehotenstva alebo dojčenia.