Preležaniny – dekubity
Dekubity čiže preležaniny sú rany spôsobené tlakovým poškodením tkanív spôsobeným dlhým súvislým ležaním pacienta. Názov pochádza z latinského slova decumbere, čo v preklade znamená položiť, ľahnúť si. Preležaniny dostali tento názov, lebo najčastejšie vznikajú u pacientov, ktorí sú pripútaní na lôžko. Ide o ischemické poškodenie až nekrózu kože, podkožia a svalstva vyvolané mnohými navzájom súvisiacimi faktormi. Dekubity vznikajú väčšinou na miestach s malou vrstvou tuku a svalových tkanív a tlakom z vonkajšieho prostredia oproti kosti.
Čím je vrstva týchto tkanív tenšia, tým je väčšie nebezpečenstvo vzniku dekubitov. Z rany môže tiež vytekať zkalená zapáchajúca tekutina i s prímesou kvapiek tuku alebo so stopami odumretých tkanív.
Vzhľad a množstvo zodpovedá stupňu a druhu prítomnej infekcie.
Preležaniny a ich príčiny
Príčin vzniku preležanín je viac a vzájomne sa kombinujú. Vplyv má tlak pôsobiaci na koži stlačenej medzi podložkou (klasicky posteľ) a kosťami.
Dlhodobo pôsobiaci tlak vedie k stlačeniu ciev v postihnutom mieste kože a tým zhoršuje zásobenie tkanív živinami a kyslíkom. Koža a potom aj hlbšie uložené tkanivá začnú postupne odumierať.
K vzniku dekubitov prispieva aj zvýšená vlhkosť kože (potenie, únik moču, únik stolice) a nedostatočná hygiena vôbec.
Vyššie riziko vzniku dekubitov majú pacienti s nedostatočnou výživou. Schopnosť hojiť rany je pri nedostatku bielkovín, minerálov a vitamínov prirodzene znížená. Podobne sa zhoršuje schopnosť hojiť ranu, pokiaľ je táto rana napadnutá infekciou.
Vzhľadom na to, že obézni pacient pôsobí na podložku veľkú tlakovú silou, je aj obezita spojená s vyšším výskytom preležanín.
U starších ľudí je výrazným rizikovým faktorom stenčená pergamenová koža.
Ako som už naznačil vyššie, je u vzniku dekubitu významný časový faktor – dlhodobosť pôsobenia tlaku na jedno určité miesto pacientovho tela.
Z toho dôvodu sú veľmi ohrození najmä tí pacienti, ktorí nie sú schopní sa samostatne hýbať a meniť tak pôsobenie tlakových síl (pacienti v bezvedomí, pacienti s demenciou, pacienti pod vysokými dávkami tlmivých liekov, ľudia ochrnutí po úrazoch miechy atď.).
Prejavy preležanín
Preležaniny v polohe na chrbte najčastejšie vznikajú v oblasti krížovej kosti, na lakťoch, na pätách, pod lopatkami, pod priebehom chrbtice atď.
Doba vzniku dekubity môže byť rôzna, prvé štádiá môžu vznikať už v priebehu niekoľkých hodín. Dekubity môžu mať rôznu podobu a podľa závažnosti klasicky rozdeľujeme dekubity do 4 stupňov.
1. štádium
V prvých chvíľach nevzniká v mieste pôsobiaceho tlaku rana v pravom slova zmysle a koža je neporušená.
V hĺbke sa už ale niečo nepekného deje a vzniká opuch a začervenanie kože. Ak v tomto štádiu zmeníme polohu pacienta, nič sa nedeje a opuch zmizne.
2. štádium
V tomto štádiu vznikajú pľuzgiere, koža býva opuchnutá a modrastá. Začína vznikať plytká rana a býva narušený kožný kryt.
3. štádium
Toto je už ťažké štádium, kedy vznikajú hlboké rany. Prakticky celé tkanivo medzi podkožou a kosťami je odumreté alebo odumiera.
4. štádium
Za toto štádium možno označiť najhlbšie defekty, ktoré siahajú až na kosť. Kosť môže byť postihnutá infekčným zápalom, čo celú situáciu ďalej komplikuje.
V štádiu 2 až 4 je už narušený kožný kryt a je tak umožnený prístup baktérií. Môže vzniknúť zápal v mieste rany, ten sa však môže rozšíriť do krvného obehu a vzniká nebezpečná otrava krvi spojená s vysokými teplotami a poruchami vedomia končiaci nezriedka smrťou.
Diagnostika
Urobiť diagnózu dekubitov je jednoduché – preležaniny jednoducho spoznáte na prvý pohľad.
Pri rozsiahlejších dekubitov možno z ich povrchu urobiť stery a tie poslať na mikrobiologické vyšetrenie. Možno tak zistiť, aké baktérie preležaniny osídľujú.
Prevencia proti preležaninám
Prevencia je u dekubitov najdôležitejšia. Akonáhle sa preležanina objaví, je to problém. Najlepšie preto je snažiť sa jej vzniku zabrániť, prípadne ju zastaviť hneď v 1. štádiu.
Prevencia spočíva v eliminácii príčin vzniku preležanín, tj. v pravidelnom polohovaní pacienta, jeho dostatočnej výžive, zabezpečenie čo najlepšej hygieny vrátane pravidelnej výmeny lôžkovín a pri dostatku financií (v našom zdravotníctve hocikedy problematické) použitie špeciálnych antidekubitálních lôžok u rizikových pacientov.
Aj napriek všetkej možnej snahe sa však niekedy vzniku preležanín nedá zabrániť.
Liečba
Liečba je zložitá. Hlavná je prevencia vzniku dekubitov, alebo ich zhoršenie. Už vzniknuté preležaniny sa musia preväzovať, pacient musí byť polohovaný a dostatočne vyživovaný.
Niektoré hlboké preležaniny sa musí riešiť chirurgicky (zrezanie mŕtve tkanivá, preplachy rany).
Zdroj: https://www.stefajir.cz/dekubity-prolezeniny
Použité zdroje: základné zdroje textu