Lymfómy
Lymfómy sú spolu s leukémiou nádorové choroby, ktoré vychádzajú z krvných buniek. Vychádzajú z lymfocytov, ktoré sú podtypom bielych krviniek. Lymfocyty sú veľmi dôležité v obranných imunitných reakciách. Lymfómy sa objavujú v každom veku, pomerne často postihujú mladé dospelé jedince vo veku menej ako 40 rokov.
Príčiny vzniku lymfómov
Všeobecne povedané je ochorenie spôsobené mutáciou v niektorom z vývojových štádií lymfocytu.
Táto mutácia spôsobí zmenu správania postihnutej bunky, ktorá prestane reagovať na regulačné mechanizmy organizmu a začne sa nekontrolovateľne množiť a postupne šíriť po tele.
Podľa typu nádorovej bunky sa lymfómy ďalej rozdeľujú, ich klasifikácia je veľmi obtiažna a pre zbežné pochopenie problematiky úplne nadbytočná.
Prejavy lymfómov
Ich prejavy sú pomerne blízko k tým leukémií, ktoré vznikajú z vývojových foriem lymfocytov (ALL, CLL). Na rozdiel od leukémie sa nádorové bunky u lymfómov nachádzajú skôr v tkanivách a orgánoch ako v krvi a kostnej dreni.
Hranice medzi lymfocytovou leukémiou a lymfómami je však neveľmi ostrá a lymfómy môžu pri svojom priebehu „leukemizovat“.
Tkanivá napadnuté a osídlené bunkami lymfómu sa obvykle zväčšujú – často preto nachádzame nebolestivé zväčšené uzliny, zväčšená pečeň, zväčšenou slezinu a pod.
Stav môže byť niekedy sprevádzaný varovnými príznakmi, ako je únava, zvýšenie telesnej teploty, strata na váhe a nočné potenie.
Poznáme aj kožné formy lymfómov, pri ktorých sa objavuje vyrážka pripomínajúca ekzém, ktorá sa postupne premieňa vo vredové útvary.
Pomerne špecifickým typom lymfómov je Hodgkinov lymfóm (predstavuje asi tretinu všetkých lymfómov), Burkittov lymfóm, MALT lymfómy, mycosis fungoides a Sézaryho syndróm.
Diagnostika
Na základe uvedených príznakov je možné urobiť podozrenie na prítomnosť choroby. Súčasťou vyšetrovacieho postupu sú krvné odbery, kedy význam má krvný obraz – skôr však k vylúčeniu leukémie, pretože u lymfómu môže byť na rozdiel od nej relatívne normálny, či len s nie príliš špecifickými zmenami.
Rozsah ochorenia (tj. predovšetkým hľadanie zväčšených uzlín) je vhodné ďalej určiť pomocou röntgenu pľúc a ultrazvuku či CT vyšetrenie brucha.
Je vhodné vykonať ultrazvuk ložísk zväčšených uzlín (ak sú na krku potom doplniť ORL vyšetrenie) a vykonať odber niektorej z uzlín.
Takto získaná uzlina sa posiela na histologické vyšetrenie, pri ktorom sa preukáže prítomnosť nádorových lymfocytov a ďalej sa pomocou zvláštnych skúšok určí presný podtyp lymfómu. To má význam pre prognózu a následný liečebný postup.
Liečba lymfómov
Liečba je individuálna. Obvykle sa používa chemoterapia, cytostatiká sa často používajú v kombináciách.
U niektorých lymfómov možno použiť aj biologickú liečbu, pri ktorej sa podáva zlúčenina rituximab, čo je protilátka zameraná proti povrchovým receptorom nádorových buniek. V určitých prípadoch sa pristupuje na transplantáciu kostnej drene.
Prognóza závisí od konkrétneho typu lymfómu. Všeobecne možno povedať, že Hodgkinov lymfóm má väčšinou relatívne dobrú prognózu, rovnako tak je tomu u MALT lymfómu.
Ostatné non-Hodgkinove lymfómy sa delia na viac a menej agresívne. Menej agresívne postupujú pomaly, ale zle reagujú na liečbu.
Agresívnejšie lymfómy síce bez príslušnej liečby môžu chorého usmrtiť rýchlejšie, na druhú stranu ich má moderná chemoterapia vyššiu šancu úplne vyliečiť.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/lymfomy
Použité zdroje: základné zdroje textu