Hyperparatyreóza
Hyperparatyreóza je označenie pre stav, kedy dochádza k nadmernej produkcii hormónu nazývaného parathormón (PTH) bunkami prištítnych teliesok. Povedzme si pár viet o príčinách, prejavoch, diagnostike a liečbe tohto problému. Prištítne telieska sú štyri útvary, ktoré sa nachádzajú v štítnej žľaze. Ich bunky majú viac funkcií, nás však zaujíma najmä produkcia hormónu PTH.
Tento hormón má nezastupiteľnú úlohu v metabolizme vápnika a kostí. Hlavným cieľom PTH je udržiavať dostatočne vysokú hladinu vápnika v krvi (kalciémiu).
PTH vie zvyšovať hladinu vápnika tým, že riadi odvápňovanie kostí a uvoľňovanie vápnika do krvi.
Okrem toho PTH stimuluje tvorbu vitamínu D, ktorý hladinu vápnika v krvi zvyšuje tiež (najmä zvýšením vstrebávania vápnika z čreva).
Nadmerná sekrécia PTH môže vzniknúť sama od seba alebo ako reakcia na inú poruchu.
Hyperparatyreóza a jej príčiny:
1. Primárna hyperparatyreóza
V tomto prípade leží problém priamo v prištítnych telieskach. Zvyčajne sa jedná o nádor prištítnych teliesok (väčšinou nezhubný adenóm), ktorého bunky produkujú PTH v nadbytku.
Vzácnejšie sa môže podobne správať aj zhubný nádor, ktorého bunky si schopnosť PTH uchovali.
2. Sekundárna hyperparatyreóza
V tomto prípade sa jedná o reakciu prištítnych teliesok na nízku hladinu vápnika v krvi. Je to pomerne logický stav – ak máme v krvi dlhodobo hypokalcémiu, snažia sa prištítne telieska koncentráciu vápnika zvýšiť.
Typické je to u chronického zlyhania obličiek, kedy nízka hladina vápnika v krvi spôsobí nadmernú sekréciu PTH, ktorý koncentráciu vápnika viac či menej upraví.
3. Terciárna hyperparatyreóza
Do tohto stavu môže prejsť predchádzajúci bod, ak sa situácia vymkne kontrole.
Prištítne telieska sú stimulované k nadmernej tvorbe PTH, ich bunky sa množia a môžu prestať reagovať na riadiace mechanizmy nášho tela.
Prejavy
Pri primárnej hyperparatyreóze zvyčajne nájdeme zvýšenú koncentráciu vápnika v krvi (hyperkalcémiu), ktorá môže chorého aj výrazne ohroziť.
Dominuje slabosť, únava, apatia, sklony k zápche, dochádza k zmenám na EKG a v závažných prípadoch môžu vzniknúť poruchy srdcového rytmu a v najhoršom prípade i zástava srdca.
Okrem toho sa môžu objaviť príznaky odvápňovania kostí – kosti sú mäkké, deformujú sa, ľahšie sa lámu, vznikajú teda tzv. patologické zlomeniny. U sekundárnej (a terciárnej) hyperparatyreózy je jej vyvolávateľom znížená hladina vápnika, vplyvom PTH sa vápnik skôr normalizuje a jeho vysoká hladina nie je pravidlom.
Z toho dôvodu dominujú príznaky mäknutia kostí, ktorú odborne označujeme ako renálna osteodystrofia (obličková porucha kostného metabolizmu).
Diagnostika
Podozrenie na primárnu hyperparatyreózou môžeme objaviť pri náhodnom náleze hyperkalcémie v krvnom nábere.
Najspoľahlivejšie je priame zhodnotenie koncentrácie PTH v krvi, odber je však zložitý a môže ľahko dochádzať k laboratórnym chybám.
Prištítne telieska si môžeme zobraziť pomocou ultrazvuku krku. Pri hodnotení nálezov je vhodné poznať funkciu obličiek a koncentráciu krvných fosfátov, lebo ich množstvo s koncentráciou vápnika významne koreluje (pri rastúcej koncetrácí vápnika klesá koncentrácia fosfátov a naopak).
Liečba
Liečime pochopiteľne vyvolávajúcu príčinu. U primárnej hyperparatyreózy je nutné odstrániť nádor. U sekundárnej hyperparatyreózy je nutné liečiť základné ochorenie, ktoré viedlo k hypokalciémii (napr. obličkové zlyhanie) a zvyčajne dodávame pacientovi vápnik a vitamín D.
V niektorých prípadoch sa používa v liečbe zlúčenina cinakalcet, ktorá tlmí produkciu PTH (napr. liek Mimpara a Cinakalcet).
Zdroj: https://www.stefajir.cz/hyperparatyreoza
Použité zdroje: základné zdroje textu