Fibrilácia komôr
Fibrilácia komôr je smrteľne nebezpečná porucha srdcového rytmu, ktorá vyžaduje neodkladné riešenie. Jej podstata je v tom, že steny srdcových komôr začnú s vysokou rýchlosťou kmitať. Toto kmitanie je však neefektívne, čo znamená, že obe komory srdca prestanú pumpovať krv do tela. Ako sa fibrilácia komôr prejavuje? Dá sa jej zabrániť a dá sa vôbec liečiť? Všetko potrebné sa dočítate z nasledujúceho článku.
Príčiny fibrilácie komôr
Príčinou je narušenie prevodového systému v srdci. Prevodný systém si môžeme predstaviť ako nervové bunky v srdcovej svalovine, ktorými neustále prechádzajú elektrické signály.
Tieto signály spôsobujú sťahy a uvoľnenie srdcovej svaloviny a tým umožňujú funkciu srdca ako pumpy. K narušeniu prevodného systému môže dôjsť u ischemickej choroby srdca, najmä pri infarkte (krátko alebo v priebehu niekoľkých dní po infarkte), a preto sa radí k smrteľným poinfarktovým komplikáciám.
Fibrilácia komôr môže vzniknúť pri rozvrate vnútorného prostredia (zmeny koncentrácie iónov v krvi), pri úrazoch elektrickým prúdom, v chorom srdci u niektorých kardiomyopatiou (napr. hypertrofická KMP a arytmogénna dysplázia pravej komory), u myokarditídy a pri dlhodobom srdcovom zlyhávaní.
Zlyhávajúce a preťažené srdce je k podobným poruchám vždy náchylnejšie.
Okrem toho existujú aj vrodené poruchy prevodného srdcového systému, ktoré sú ale príliš zložité. Fibrilácia komôr môže vzniknúť náhle a z (relatívne) plného zdravia.
Prejavy
Hlavným prejavom je strata vedomia a pád. Prejavy sú spôsobené zástavou krvného obehu a neokysličováním mozgu.
U postihnutého nenahmatáme pulz. Smrť nastáva do niekoľkých minút. Fibrilácia komôr je príčinou mnohých prípadov náhlej srdcovej smrti.
Diagnostika
U postihnutého neucítime pulz, najlepším diagnostickým postupom je EKG. Na EKG totiž uvidíme charakteristický obraz rýchlo za sebou idúcich vĺn.
Natočenie EKG má veľký význam aj v teréne mimo nemocnice.
Sanitky sú vybavené prenosnými EKG monitormi. Po prebehnutej epizóde komorovej tachykardie často pátrame po jej príčine.
Súčasťou vyšetrenia je okrem odberu krvi aj echokardiografia a v niektorých prípadoch aj elektrofyziologické vyšetrenie.
Prvá pomoc
Pri fibrilácii komôr musíme myslieť, že ak dôjde k náhlej strate vedomia u dospelého človeka , asi 30 sekúnd od upadnutia do bezvedomia možno niekedy vykonať tzv. prekordiálny úder, čo znamená úder päsťou do dolnej časti hrudnej kosti.
Úder teoreticky môže „vyresetovať“ elektrické vzruchy v srdci a potom naskočí normálny rytmus. Nutné dodať, že mnohí lekári sa stavajú k prekordiálnému úderu s istými rozpakmi, a preto jeho vykonanie nemožno úplne odporučiť.
Rozhodujúce je pri podozrení na stratu vedomia zo srdcovej príčiny najprv zavolať záchranku a až potom začať resuscitovať.
Dôvod je ten, že bez odbornej lekárskej pomoci nie je možné chorého s fibriláciou komôr zachrániť. Masáž srdca a dýchanie z úst do úst mu môžu dať trochu viac cenného času, ale to je asi tak všetko.
Liečba
Fibrilácia komôr sa najčastejšie lieči pomocou metódy defibrilácie. Používajú sa prenosné prístroje (defibrilátory), ktoré vedia po priložení elektród sledovať EKG chorého.
Ak zistíme obraz komorovej fibrilácie, možno prístrojom cez elektródy do oblasti hrudníka vystreliť silný elektrický výboj. Silný výboj zresetuje chaoticky sa šíriace vzruchy v srdci a je určitá šanca, že nabehne pôvodný rytmus.
Predstavme si to ako tlačidlo reset pri počítači. Defibrilácia je tým účinnejšia, čím je srdcový sval okysličenejší.
Z toho dôvodu je kvalitná resuscitácia (masáž srdca a dýchanie z úst do úst) pred vykonaním defibrilácie veľkou výhodou. Zostáva len dodať, že mnohokrát ani opakovaná defibrilácia nevedie k obnoveniu normálneho srdcového rytmu a človek s fibriláciou komôr potom nevyhnutne umiera.
Po úspešnej resuscitácii sa zvyčajne podávajú niektoré antiarytmiká, aby sa predišlo jej opakovaniu a niektorým pacientom sa implantuje prístroj ICD. ICD znamená implantovateľný kardioverter-defibrilátor a je to strojček zdanlivo podobný kardiostimulátoru, ktorý dokáže odhaliť vznik závažnej poruchy rytmu a ihneď vyslať elektrický signál, ktorý „nahodí“ normálny rytmus.
1. Poznámka
V miestach, kde sa vyskytuje veľa ľudí (veľké nákupné centrá, divadlá a pod) sa budú v budúcnosti stále viac objavovať tzv. Automatické defibrilátory.
Jedná sa o jednoduché prístroje, ktorých elektródy stačí pripevniť na hruď človeka v bezvedomí a ďalej už bude pracovať len prístroj.
Prístroj sám vyhodnotí, či sa jedná o fibriláciu komôr a v takom prípade sa sám nabije a vyzve záchrancu aby stlačením tlačidla vykonal elektrický výboj.
2. Poznámka
Fibrilácia komôr má podobný názov ako fibrilácia predsiení, to je však úplne odlišná porucha srdcového rytmu.
Pri nej dochádza ku kmitaniu stien srdcových predsiení a chorý ju vôbec nemusí spozorovať.
Fibrilácia predsiení ako taká neohrozuje svojho nositeľa na živote, ale napriek tomu so sebou nesie rôzne komplikácie.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/fibrilace-komor
Použité zdroje: základné zdroje textu