Šok a šokové stavy prvá pomoc

prvá pomoc pri šoku a šokových stavov Šok a šokové stavy sú o všeobecnosti veľmi závažné a život ohrozujúce stavy, pri ktorých dochádza k zlyhaniu krvného obehu. Aká je prvá pomoc pri šoku a ako presne postupovať?

Šok je akútne obehové zlyhanie s rýchlym vznikom, ktoré má za následok nedostatočné prekrvenie tkanív a orgánov. Je to obranná reakcia organizmu, ktorá znižuje prekrvenie v oblasti brucha a podkožia stiahnutím ciev, a srdce zvyšuje svoju činnosť. Sprevádza asi desať percent úrazov, pri ktorých býva smrteľnou komplikáciou.

Pri šoku nie je organizmus schopný zásobovať tkanivá kyslíkom a odvádzať z nich toxické látky. Ak šokový stav trvá dlhšiu dobu, postihnutý umiera v dôsledku zlyhania jednotlivých orgánov.

Šok môže byť ešte zhoršený strachom či bolesťou, preto kedykoľvek sa vyskytne riziko, že u postihnutého nastane šok, môže pomôcť jeho upokojenie a pohodlné uloženie.

Najčastejšie typy šoku:

Kardiogénny šok

Je to v podstate porucha činnosti srdca ako pumpy. Príčiny kardiogenného šoku: vzniká pri rozsiahlom infarkte myokardu, srdcovom zlyhaní, akútnom zápale srdcového svalu (myokarditis), upchatí pľúcneho riečiska krvnými zrazeninami (masívna pľúcna embólia).

Traumatický šok

Vzniká pri viacnásobnom poranení.

Hypovolemický šok

Je spôsobený z dôvodu krvácania (20-30% strata krvi a krvných tekutín) – môže byť spôsobený aj vnútorným krvácaním, popáleninami, vracaním a ťažkou infekciou.

Septický šok

Spôsobujú ho ťažké pooperačné infekcie, prítomnosť baktérií a infekcií (u osôb s oslabenou imunitou) popáleniny. Pri tomto type šoku sa objavujú vysoké horúčky a triaška.

Anafylaktický šok

Je to alergická reakcia na lieky, cudzorodé bielkoviny (jedy hmyzu a hadov).

Tento šokový stav prebieha tak že je výrazný prudký nástup horúčky s triaškou, nevoľnosť, vracanie, tachykardia, dýchavičnosť, kŕče, bezvedomie a nakoniec zástava srdca.

Neurogénny šok

Je to rozvoj šoku v dôsledku obehového zlyhania spôsobeného abnormálnym rozšírením ciev, ktoré má svoju príčinu v poruche centrálnej nervovej sústavy (napr. úraz mozgu, lieková intoxikácia apod.)

Ďalej môže tento šokový stav nastať aj vtedy, keď je objem krvi síce dostatočný, ale srdce ju nedokáže čerpať. To môže byť spôsobené ťažkou srdcovou chorobou, srdcovou mŕtvicou či akútnym zlyhaním srdca.

Popáleninový šok

Vzniká z dôvodu straty tekutín pri rozsiahlych popáleninách.

Príznaky šoku a šokových stavov:

zrýchľujúca sa tepová frekvencia, veľmi zle hmatateľnýpulz
chladná, bledá koža so studeným lepkavým potom
chladné končatiny
cyanóza (zmodranie) pier, neskôr aj končatín
zrýchlené a povrchné dychanie
pocit smädu
apatia postihnutého, pomalé reakcie, postihnutý môže prestať komunikovať a vypadá ospalo
môže byť prítomná aj nevoľnosť (na zvracanie, odpadnutie)

Prvá pomoc pri šoku

Šokové stavy Odstránenie príčiny šoku (napr. úrazu – uhasenie odevu, vyslobodenie, ..).

Uloženie do protišokovej polohy (na chrbte, dolné končatiny zdvihnuté cca o 30cm, alebo nakloniť celé telo o 30 ° hlavou dole, ak je to možné) – to napomáha centralizáciu krvi do životne dôležitých orgánov.

Prípadne sa môže použiť autotransfúzná poloha (na chrbte, dolné a aj horné končatiny sú zdvihnuté kolmo hore).

Pravidlo 5T:

1. Teplo – snažíme sa o udržanie optimálneho tepelného komfortu. Postihnutého prikryjeme a obzvlášť dôležité je dať niečo aj pod neho, pretože u postihnutého nefunguje správne termoregulácia. Pacienta však aktívne neprehrievame a napríklad v lete ho treba dať do tieňa.

2. Ticho – zabezpečenie relatívneho pokoja (odsun od miesta nehody). Postihnutého ukľudňujeme a komunikujeme s ním.

3. Tekutiny – nikdy nepodávame! Iba tlmíme pocit smädu utieraním pier a tváre vlhkou vreckovkou. Maximálne môže vypiť niekoľko lyžičiek vody alebo čaju.

4. Tíšenie bolesti – správne ošetrenie všetkých poranení postihnutého. V žiadnom prípade nepodávame lieky na tíšenie bolesti. Tíšenie bolesti prebieha tak, že postihnutého ukľudňujeme, všetko vysvetľujeme a odvádzame pozornosť od poranení a ošetrovania.

5. Transport – vždy sme povinní čo najskôr zavolať záchranku so zdôraznením, že sa jedná o postihnutého v rozvinutom šoku. Postihnutého v šoku sa snažíme nikdy sami netransportovať.

Stupne šoku:

1. začínajúci šok

Organizmus má možnosť adaptácie – dochádza k aktivácii sympatika (vyplaví sa adrenalín a noradrenalín – zužujú sa cievy), pulz začína stúpať, v počiatočnom štádiu tepová frekvencia nemusí výrazne poklesnúť, centralizácia obehu – obehom sú zásobené najdôležitejšie orgány (mozog, srdce , obličky).

2. rozvinutý šok (zvýšený)

Vzniká hypoxia tkanív, vzniká veľa laktátu, vzniká acidóza, ktorá vedie k rozšíreniu a priepustnosti ciev, v tkanivách vzniká edém (v dôsledku priepustnosti ciev), vznikajú mikrotromby, zvyšuje sa ischémia tkanív – pečeň, obličky, pľúca, srdce, rozvíja sa DIK (diseminovaná intravasculárná koagulácia).