Nové odporúčania pre neodkladnú resuscitáciu

Dňa 28. novembra 2005 boli inovované odporúčania niekoľkých významných organizácií, zaoberajúcich sa neodkladnú resuscitáciou. V tomto článku teda opisujeme nové odporúčania pre neodkladnú resuscitáciu.

Základné odporúčania pre neodkladnú reuscitáciu

Nové odporúčané postupy vychádzajú čo najdôkladnejšie zo záverov konsenzuálnej konferencie v Dallase v januári 2005, hoci sa v detailoch líšia.

Odporúčané postupy všetkých zúčastnených organizácií sú niekoľkostránkové dokumenty zaoberajúce sa nielen samotným vykonávaním všeobecnej neodkladnej resuscitácie, ale aj resuscitáciou za špecifických okolností a ďalej zahŕňajúce široký okruh súvisiacich problémov, ako sú napríklad optimalizácia postupu u akútnych koronárnych syndrómov, etické aspekty resuscitácia alebo zásady výcviku laikov a profesionálnych záchranárov. Tento článok obsahuje prehľad najpodstatnejších noviniek.

Technika vykonávania neodkladnej resuscitácie

Po technickej stránke sa kladie hlavný dôraz najmä u dospelých na čo najmenšie prerušovania masáže vo všetkých situáciách a v porovnaní s Guidelines 2000 sa ďalej preferuje masáž oproti dýchaniu.

Je to pochopiteľné vzhľadom na to, že väčšina zástav je primárnych (primárne kardiálnych), u ktorých nemá umelé dýchanie aspoň v prvých minútach po vzniku zástavy preukázateľný význam.

Začatie resuscitácie spočíva v uvoľnení dýchacích ciest prevedením záklonu hlavy (ťahom za bradu a tlakom na čelo – predtým odporúčaný \“trojitý manéver\“ je už alternatívou odporúčanou iba profesionálnym záchranárom) spolu s odstránením prípadného cudzieho telesa.

Viac štruktúrované guidelines ERR odporúčajú pre prípad resuscitácie dospelých ihneď po vykonaní záklone hlavy zahájiť masáž (modifikácia \“klasické\“ sekvencie A-B-C na A-C-B), v ostatných prípadoch vykonať 2-5 umelých vdychov.

Univerzálnejšie schémy zostávajú pri postupe A-B-C a odporúčajú prevedenie 2 : 5 vdychov na úvod vždy.- Nepriama masáž srdca by mala byť aj naďalej vykonávaná frekvenciou 100 za minútu.

Nové guidelines však pripúšťajú aj možne lepšie predstaviteľné vyjadrenie \“takmer 2x za sekundu\“ .-

Poloha rúk pri masáži je novo popisovaná ako \“uprostred hrudníka na hrudnej kosti\“, prípadne \“medzi bradavkami\“, čo je jednoduchšie a pochopiteľnejšie, než v predtým platných pokynoch . Tento opis by mal viesť k polohe rúk na dolnej polovici hrudnej kosti.

Pomer vdychov a masáže srdca pri prvej pomoci

Pomer masáže a umelých vdychov je novo stanovený na 30:2. Toto číslo nie je podporené jasnými výsledkami štúdií, ale ide o konsenzus, vyjadrujúce kompromis medzi dostupnými dátami, matematickými modelmi a požiadavkou na maximálnu univerzálnosť algoritmu.

Iba pre detských pacientov do pubertálneho veku je pre profesionálnych záchrancov odporúčaný pomer 15:02.

Zaistenie dýchacích ciest pokročilými technikami (najmä tracheálnou intubáciou, ale aj použitím laryngeálnej masky, alebo combitubusu) patrí medzi odporúčané postupy, hoci chýbajú jednoznačné dáta potvrdzujúce vplyv týchto postupov na prežitie pacientov.

Akonáhle sú dýchacie cesty takto zaistené, masíruje sa už bez prerušenia, dýchanie prebieha nezávisle na masáži.

• Umelé vdychy by mali byť vykonávané rýchlejšie – tak, aby dĺžka jedného bola asi 1 sekundu.
• Parametre riadenej ventilácie (ak je k dispozícii): 8 – 10 dychov / min., 6-7 ml / kg.

Ukončenie resuscitácie:

• ak je obnovený krvný obeh a dýchanie
• pri odovzdaní postihnutého do odbornej starostlivosti
• pri vystriedaní iným záchrancom
• pri vyčerpaní záchrancu, ktoré znemožňuje pokračovať v resuscitácii

Resuscitácia novorodenca

Pokiaľ po pôrode trvá apnoe a/alebo akcia srdca pod 100/minútu a/alebo cyanóza, je nutná ventilácia pretlakom frekvenciou 40:60 za minútu.

Pri akcii pod 60/minútu je indikovaná resuscitácia s pomerom cca 90 kompresií a 30 vdychujú za minútu.

Záchrancovia by sa mali pokúsiť vyvarovať sa súbehu kompresie a inflácie.

Defibrilácia

Automatizované externé defibrilátory sú považované za účinné prístroje tam, kde je možné zaistiť dostatočný výcvik potenciálnej obsluhy a pravdepodobnosť výskytu náhlej zástavy obehu v danom mieste je väčšia, ako 1x za 2 roky.

Počiatočné nadšenie do plošných programov inštalácie AED už teda podľa očakávania trochu ochablo, avšak v špecifických situáciách (najmä na niektorých frekventovaných, ale pre pomoc zle dostupných miestach, ako sú letiská, lietadlá, štadióny či kasína) je ich rozmiestňovanie považované za účelné.

Aj tu platí to, čo bolo uvedené vyššie. Po defibrilačnom výboji nasledujú 2 minúty (5 cyklov) resuscitácie a až potom vyhodnotenie toho, či bol výboj účinný.

Poresuscitačná hypotermia

Mierna hypotermia je indikovaná u tých pacientov po primárnej úspešnej resuscitácii, kde bola príčinou zástavy komorová fibrilácia a po obnovení obehu pretrváva bezvedomie. Tu by teda mala byť vykonaná poresuscitačná hypotermia.

Cieľová teplota je 32 – 34 stupňov Celzia na 12- 24 hodín. Avšak aj u ostatných pacientov po resuscitácii môže byť hypotermia prospešná.

V poresuscitačním obdobia by naopak mala byť veľmi agresívne liečená prípadná hypertermia.

Odporúčania pre neodkladnú resuscitáciu a záver

Majme na pamäti, že odporúčané postupy, ako sú tu prezentované, nie sú dogmou, a to najmä nie pre odbornú zdravotnícku verejnosť.

Guidelines predstavujú v súčasnosti pravdepodobne optimálny kompromis pre relatívne univerzálne postupy prvej pomoci, ale v konkrétnej situácii, nad konkrétnym pacientom, je potrebné vždy zvážiť všetky možnosti a zvoliť tú naozaj optimálnu.

To nemusí vždy znamenať slepo dodržať odporúčaný postup.

Akokoľvek práve publikované konsenzuálne odporúčania vychádzajú z aktuálnych vedeckých poznatkov, je nutné si uvedomiť, že životný cyklus bežných štúdií trvá niekoľko rokov.

Ak teda tieto odporúčania vychádzajú zo štúdií, ktoré boli uzavreté a publikované ku koncu roka 2004, fakticky to znamená, že tieto štúdie testovali hypotézy prinajlepšom 3-4 roky staré a počas predpokladaného päťročného \“života\“ odporúčanie sa ľahko dostaneme k desaťročnej hranici.

Je preto veľmi pravdepodobne možné, že počas obdobia platnosti Guidelines 2005 budú publikované ďalšie poznatky (najmä pre nové technické pomôcky, prístroje či medikamenty), ktoré môžu zmeniť pohľad na niektoré v súčasnosti odporúčané, indiferentné či dokonca neodporúčané postupy.

Aj tu platí: prednosť pred slepým dodržiavaním odporúčaní má prístup založený na najmodernejších poznatkoch. To však znamená trvalé sledovanie odbornej literatúry, celoživotné štúdium a obnovovanie vedomostí. Nech je na k tomu tento stručný článok základom.