Kolaps, mdloba, synkopa prvá pomoc

prvá pomoc pri kolapse a bezvedomí Mdloba/kolaps alebo synkopa je obranná reakcia organizmu, nie je život ohrozujúca, a nie je to ani nebezpečný stav, ale pri častom opakovaní môže predpovedať nejakú závažnejšiu chorobu. Aká je prvá pomoc keď niekto skolabuje/dostane mdlobu? Ako presne treba postupovať?

Čo sa deje vo vnútri organizmu pri skolabovaní

Ako je už napísané vyššie, jedná sa o obrannú reakciu organizmu. Je to reakcia na krátkodobé spomalenie srdcovej frekvencie a pokles krvného tlaku, k tomu sa ešte niekedy pridáva prudké rozšírenie žilového riečišťa. To všetko môže spôsobiť, že sa k srdcu nevráti prakticky žiadna krv a dôjde tak na okamih k nedokrveniu mozgu (nedostane čerstvú dávku okysličenej krvi).

Nervové bunky sú tak veľmi citlivé, že aj túto chvíľkovú nedokrvenost registrujú a prestávajú správne pracovať.

Následkom toho dochádza k pádu. Mozog sa snaží pomôcť srdcu, aby sa nemuselo toľko namáhať, pri pumpovaní krvi do hlavy. Keď človek leží, je pre srdce oveľa ľahšie dostať krv k mozgu ako, keď človek stojí.

Ako náhle je opäť obnovený dostatočný prísun krvi, postihnutý sa preberá. Iný druh mdloby vzniká napríklad pri dlhom pobyte vo vydýchanom prostredí, ale princíp je rovnaký – málo kyslíka pre mozgové bunky.

Pozor! K mdlobe môže tiež dôjsť pri prudkom zľaknutí (vystrašení, duševný otras, telesný šok – postriekanie ľadovou vodou) alebo pri pohľade na niečo odporné (fóbia).

Pozn .: Niekto si môže pliesť mdlobu s bezvedomím, ale je v tom veľký rozdiel. V bezvedomí dochádza k povoleniu svalstva a hrozí tak zapadnutie jazyka čo postihnutého ohrozuje na živote a v bezvedomí sú potlačené aj obranné reflexy.

Čo sa deje zvonku pri bezvedomí

Niektorí ľudia na sebe dokážu príchod mdloby/kolapsu spoznať a snažia sa tomu nejako zabrániť (napr. si ľahnú, posadia sa a dajú si hlavu medzi kolená) tým srdcu uľahčia prácu, aby prekrvilo mozog a mdloba sa nedostaví.

Bohužiaľ pri mdlobe sa častejšie stáva, že ide človek okamžite \“k zemi\“, preto ak sme blízko postihnutého snažíme sa ho zachytiť a zmierniť tak jeho pád. Vysoký počet kolapsov sa objavuje hlavne v horúcich dňoch, kedy je človek vyčerpaný (nedodržaný pitný režim) alebo dlho stojí (napr. vo fronte, vonkajšie kultúrne podujatia, športové akcie, apod.).

Citlivá osoba môže omdlieť, aj keď napr. rýchlo vstane z postele alebo má dlho zaklonenou hlavu (sledovanie niečoho vo výške, plávanie štýlu prsia), tým sa totiž v zadnej časti krku stlačia tepny zásobujúce mozog krvou.

Mdloba sa dá predpovedať na základe niekoľkých príznakov (najmä bledosť, nevoľnosť, potenie, znížená tepová frekvencia – bradykardia, znížený krvný tlak – hypotenzia). Sám postihnutý môže mať tesne pred kolapsom problémy so zrakom (zatmenie pred očami, iskričky, …) alebo so sluchom (počuje napr. hučanie, šušťanie atď.).

Prvá pomoc pri kolapse, mdlobe:

mdloba,kolaps-prva-pomoc Ak niekto omdlie, prvé čo urobíme je, že mu zdvihneme dolné končatiny. Môžeme tiež prikladať chladivé obklady na čelo, rozopnúť tesniaci odev pri krku a zabezpečiť prístup čerstvého vzduchu.

Postihnutý by mal nadobudnúť vedomie do 5-tich minút, ak sa tak nestane zavoláme záchranku. Po prebratí by sa ešte pacient nemal pokúšať hneď vstávať. Asi po 10-tich minútach sa môže posadiť a po tom sa pomaly postaviť.

Ak pociťuje závraty necháme ho ešte ležať a po ďalších 10-tich minútach vstávanie opakujeme. Ak sa od postihnutého dozvieme, že sa u neho mdloby opakujú často alebo sa kolaps dostavil bez zjavnej príčiny, odporučíme mu návštevu lekára alebo ju sami zaistíme.