Furosemid

Furosemid je hojne využívaný preparát zo skupiny diuretík. V internej medicíne sa jedná o úplne nezastupiteľný liek, ktorého účinnou zložkou je rovnomenná zlúčenina furosemid.

Princíp lieku Furosemid

Furosemid je veľmi silná látka, ktorá účinkuje na obličkové kanáliky a blokuje vstrebávanie iónov. Ióny sa vylučujú do moču a so sebou strhávajú vodu.

Výsledkom je výrazný odvodňovací efekt lieku.

Použitie

V tabletovej forme sa tento liek úspešne využíva pri srdcovom zlyhaní, kedy odvodňovací účinok furosemidu znižuje objemovú záťaž srdca ako pumpy.

K tomu sa pridružuje vplyv na vysoký krvný tlak, ktorý vďaka stratám tekutiny klesá. Preparát lieči opuchy vznikajúce pri nefrotickom syndróme a u dekompenzovanej cirhózy pečene.

Akútne môžeme liek podávať aj v injekčnej forme pri akútnom srdcovom zlyhaní a u pľúcneho edému, podať ho môžeme aj u hyperkaliémie, keď potrebujeme zvýšiť vylučovanie draslíka močom.

Podávanie

Záleží na predpisujúcom lekárovi a na závažnosti ochorenia.

Bežná dávka lieku podávaného ako tablety je 20-40 miligramov denne, u veľmi ťažkých foriem srdcového zlyhania však môže dávka vystúpiť až na niekoľko sto miligramov za deň.

Akútne väčšinou podávame 1-2 injekcie o sile 20 miligramov vnútrožilovo, je však možné aplikovať aj dávku silnejšiu, alebo vnútrožilovo podávať kontinuálne špeciálnou intravenóznou pumpou.

Po užití daného lieku môže pacient pociťovať závrat alebo nevoľnosť.

V takom prípade nie je vhodné aby pacient viedol vozidlo a obsluhoval stroje.Tento liek sa nesmie podávať tehotným a dojčiacim ženám. 

Nevýhody

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého.

Samotný princíp a účinky furosemidu zároveň predznamenávajú aj jeho nežiaduce účinky a nevýhody. Liek je veľmi silný, chorého môže ľahko dehydrovať, spôsobiť príliš silný pokles tlaku, rozvrátiť mu vnútorné prostredie a spôsobiť hypokaliémiu.

Medzi časté vedľajšie účinky patrí napr. zahustenie krvi (hemokoncentrácia), znížené množstvo sodíka, chlóru v krvi (zvýšená hladina cholesterolu alebo kyseliny močovej v krvi, čo môže spôsobiť dnu), zhoršený stav vedomia alebo kóma následkom zlyhania pečene, vylučovanie väčšieho objemu vody (moču) ako obvykle.