Cefobid

Cefobid patrí medzi antibiotiká, ktoré možno zaradiť do skupiny cefalosporíny 3. generácie. Účinnou zložkou preparátu je zlúčenina cefoperazón.

Princíp lieku Cefobid

Cefoperazón narúša schopnosť bakteriálnych buniek vytvárať bunkovú stenu, ktorá ich chráni pred okolím a tým ich priamo zabíja.

Využitie

Preparát Cefobid sa bežne nepoužíva, predpisuje sa však u ťažkých infekciách vyvolaných mikroorganizmami u hospitalizovaných pacientov.

Medzi tieto infekcie patria najmä infekcie horných a dolných dýchacích ciest, infekcie horných a dolných močových ciest. Taktiež jeho využitie nájdeme aj u vnútrobrušných infekcií ako sú peritonitída, cholecystitída a cholangitída.

Ďalej je účinný na liečbu sepsy, zápalu mozgových blán, infekcie kože a mäkkých tkanív, infekcie kostí a kĺbov, zápalového ochorenia malej panvy, endometritídy, kvapavky a iných infekcií pohlavného ústrojenstva.

Podávanie

Bežná dávka cefoperazónu pre dospelého pacienta je 2 až 4 g denne, ktorá sa podáva rozdelene v rovnakých dávkach každých 12 hodín.

Pri závažných infekciách je možné dennú dávku zvýšiť až na 8 g.  V liečbe uretritídy (zápal močovej trubice) sa odporúča dávka 500 mg intramuskulárne jednorazovo.

U pacientov so závažnou obštrukciou žlčových ciest, pri závažných ochoreniach pečene alebo pri súbežnej poruche funkcie obličiek je nutné dávkovanie upraviť.

V takýchto prípadoch by sa bez starostlivého sledovania sérových koncentrácií u týchto pacientov nemala prekročiť dávka 2 g cefoperazónu denne.

Liek sa má podávať metódou hlbokej intramuskulárnej injekcie do veľkej svalovej hmoty vonkajšieho kvadrantu veľkého sedacieho svalu alebo do prednej časti stehna.

Mali by sme byť napokon opatrní s predpisovaním cefalosporínových antibiotík pacientom alergickým na penicilín.

Liek je viazaný na lekársky predpis. Liečbu týmto liekom smú podstúpiť či už dospelí (vrátane tehotných a dojčiacich žien), tak aj novorodenci.

Nevýhody

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Medzi veľmi časté vedľajšie účinky patrí zníženie hemoglobínu (krvné farbivo v červených krvinkách) a hematokritu (podiel červených krviniek na celkovom objeme krvi).

Ďalej to sú účinky neutropénia, znížený počet krvných doštičiek, hnačka, žihľavka, svrbenie, žltačka a flebitída v mieste podania infúzie.

Medzi menej tradičné vedľajšie účinky patrí zvýšenie aspartátaminotransferázy, alanínaminotransferázy a alkalickej fosfatázy v krvi.