Cefobid patrí medzi antibiotiká, ktoré možno zaradiť do skupiny cefalosporíny 3. generácie. Účinnou zložkou preparátu je zlúčenina cefoperazón.
Obsah článku:
Princíp lieku Cefobid
Cefoperazón narúša schopnosť bakteriálnych buniek vytvárať bunkovú stenu, ktorá ich chráni pred okolím a tým ich priamo zabíja.
Využitie
Preparát Cefobid sa bežne nepoužíva, predpisuje sa však u ťažkých infekciách vyvolaných mikroorganizmami u hospitalizovaných pacientov. Medzi tieto infekcie patria najmä infekcie horných a dolných dýchacích ciest, infekcie horných a dolných močových ciest. Taktiež jeho využitie nájdeme aj u vnútrobrušných infekcií ako sú peritonitída, cholecystitída a cholangitída.
Ďalej je účinný na liečbu sepsy, zápalu mozgových blán, infekcie kože a mäkkých tkanív, infekcie kostí a kĺbov, zápalového ochorenia malej panvy, endometritídy, kvapavky a iných infekcií pohlavného ústrojenstva.
Podávanie
Bežná dávka cefoperazónu pre dospelého pacienta je 2 až 4 g denne, ktorá sa podáva rozdelene v rovnakých dávkach každých 12 hodín. Pri závažných infekciách je možné dennú dávku zvýšiť až na 8 g. V liečbe uretritídy (zápal močovej trubice) sa odporúča dávka 500 mg intramuskulárne jednorazovo.
U pacientov so závažnou obštrukciou žlčových ciest, pri závažných ochoreniach pečene alebo pri súbežnej poruche funkcie obličiek je nutné dávkovanie upraviť. V takýchto prípadoch by sa bez starostlivého sledovania sérových koncentrácií u týchto pacientov nemala prekročiť dávka 2 g cefoperazónu denne.
Liek sa má podávať metódou hlbokej intramuskulárnej injekcie do veľkej svalovej hmoty vonkajšieho kvadrantu veľkého sedacieho svalu alebo do prednej časti stehna.
Mali by sme byť napokon opatrní s predpisovaním cefalosporínových antibiotík pacientom alergickým na penicilín.
Liek je viazaný na lekársky predpis. Liečbu týmto liekom smú podstúpiť či už dospelí (vrátane tehotných a dojčiacich žien), tak aj novorodenci.
Nevýhody
Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Medzi veľmi časté vedľajšie účinky patrí zníženie hemoglobínu (krvné farbivo v červených krvinkách) a hematokritu (podiel červených krviniek na celkovom objeme krvi).
Ďalej to sú účinky neutropénia, znížený počet krvných doštičiek, hnačka, žihľavka, svrbenie, žltačka a flebitída v mieste podania infúzie.
Medzi menej tradičné vedľajšie účinky patrí zvýšenie aspartátaminotransferázy, alanínaminotransferázy a alkalickej fosfatázy v krvi.
Použité zdroje: základné zdroje textu