Škrkavky (askarióza)
Škrkavky sú červovité parazity. Najznámejším zástupcom je škrkavka detská (Ascaris lumbricoides), ktorá parazituje u ľudí a ochorenia týmto parazitom označujeme názvom askarióza. Okrem toho existujú škrkavky napadajúce domáce zvieratá – vyskytujú sa najmä u psov a mačiek, nakaziť sa nimi však môže aj človek. Ochorenie škrkavkou psiou (Toxocara canis) či škrkavkou mačacou (Toxocara catis) sa označuje ako toxokaróza.
Príčiny nákazy škrkavkami
Nákaza sa prenáša vajíčkami škrkavky, ktoré opúšťajú telo nakazeného človeka či zvieraťa v stolici.
Ak sa stolica kontaminuje s vajíčkami potraviny alebo ak kontaminuje vodu, môže sa nakaziť ďalší človek.
Celkom logicky dochádzame k záveru, že významným rizikovým faktorom je nedostatočná hygiena.
Zvieracie škrkavky môžu ľahko nakaziť deti hrajúce sa na nechránených pieskoviskách, do ktorých s obľubou konajú malú aj veľkú potrebu mačky.
Prejavy
Prejavy ochorenia súvisia so životným cyklom škrkaviek v ľudskom tele. Po prehĺtnutí vajíčok sa dostanú tráviacim traktom až do čreva.
V čreve sa z vajíčok vyliahnu larvy. Teraz sa to trochu skomplikuje – u škrkavky detskej (askarióza) larvy prelezú črevnou stenou, dostanú sa do krvného obehu a krv ich zanesie až do pľúcnych ciev.
Potom prelezú stenou pľúcnych ciev do pľúc, kde začnú dráždiť človeka ku kašli. Pri kašli sa škrkavky dostanú z pľúc až do dutiny ústnej, kde ich postihnutý zvyčajne prehltne. Larvy sa tak dostanú späť do tráviaceho traktu a do čreva, kde dospievajú.
Dospelé škrkavky môžu dosahovať aj niekoľko desiatok centimetrov. V čreve potom nakladú vajíčka a tie odchádzajú so stolicou – to umožní nákazu ďalšieho jedinca.
Zvieracie škrkavky (toxokaróza) sa dostanú po zjedení vajíčok človekom do čreva a po vyliahnutí sa larvy opäť pomocou krvných ciev pokryjú po tele. Tu však ich vývoj končí.
Zvieracie škrkavky v tele človeka vývoj nedokončujú, do čreva sa cez pľúca nevrátia a zostávajú v orgánoch, do ktorých vycestovali.
Vzhľadom k životnému cyklu sú u detského typu tohto parazitu (askarióza) prejavy choroby najmä tráviace (hnačky, nechutenstvo, bolesti brucha, úbytok na váhe) a dýchacie (suchý dráždivý kašeľ).
Výnimočne môžu škrkavky črevo upchať a to spôsobí nebezpečnú črevnú nepriechodnosť. Vzácne môže niektorá zo škrkaviek vliezť do žlčových ciest a upchať ich – tým sa naruší odtok žlče a vznikne žltačka.
Zvieracie druhy (toxokaróza) môžu napadnúť viacero rozličných orgánov, a preto je aj spektrum ťažkostí pestré. Vyskytnúť sa môžu podobné príznaky ako u askariózy.
Relatívne časté je postihnutie oka, kedy vznikajú bolesti oka a dochádza k poruchám videnia.
Diagnostika
Určité podozrenia je možné získať z vyšetrenia krvi, kde je u parazitárnych chorôb zvýšený špeciálny podtyp bielych krviniek (tzv. Eozinofily).
Pľúcne postihnutie škrkavkou možno vidieť na röntgene pľúc (lekár spozná poškodenie pľúc, ale nespozná, že ide práve o askoriózu). Najistejší je však nález lariev škrkaviek v stolici alebo preukaz ich vajíčok pri parazitologickom vyšetrení stolice.
Prevencia
Základnou prevenciou je dodržiavanie základných hygienických návykov.
Najmä v cudzine v málo rozvinutých štátoch je dôležité nepiť vodu z podozrivých zdrojov, opatrnosť v príjme potravy, oplachovanie ovocia a zeleniny vodou z bezpečného zdroja a pod.
Liečba
Proti škrkavkám sa používajú antiparazitárne preparáty podávané vo forme tabliet.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/skrkavky
Použité zdroje: základné zdroje textu