Derealizácia

derealizáciaDerealizácia je psychiatrický termín, ktorý označuje pomerne špecifickú poruchu vnímania okolitého sveta. Tento stav často súvisí s tzv. depersonalizáciou. Ako presnejšie sa tento stav prejavuje, aké sú jeho príčiny, ako ho diagnostikovať a ako ho môžeme liečiť? Viac sa dozviete v nasledujúcom článku.

Derealizácia a jej príčiny


Krátke epizódy derealizácie môžu vzniknúť u každého človeka, niekedy nie je vyvolávajúca príčina jasná. Zvýšený výskyt derealizácie je popisovaný u stavov ako je epilepsia, silné migrenózne záchvaty a otras mozgu. Epizóda derealizácie môže sprevádzať aj ochorenie s vysokou horúčkou, užívanie niektorých návykových látok a ich náhle vysadenie (abstinenčný syndróm u alkoholu a iných látok).

Niekedy je tento pocit derealizácie súčasťou psychiatrických chorôb ako sú napríklad úzkostné poruchy, schizofrénia a maniodepresívna porucha. Ak derealizácia nemá jasnú vyvolávajúcu príčinu a pretrváva, alebo sa opakuje, potom hovoríme o derealizačnom syndróme, ktorý je považovaný za samotnú psychiatrickú poruchu.

Prejavy

Ako už bolo povedané, je tento stav poruchou vnímania okolitého sveta. Ako človek, ktorý derealizáciu zrejme nikdy nezažil, je dosť ťažké ju popísať čitateľom, ktorí ju tiež neprežili. Všeobecne sa udáva, že postihnutý jedinec má pocit, akoby ho od okolitej reality oddeľovala nejaká neviditeľná stena, pripadá si odtrhnutý od okolitej reality, tak trochu ako vo sne.

Typické je odcudzenie, kedy človek akoby stráca vzťah k doteraz známym miestam a ľuďom. Bývajú narušené emócie a sú znížené reakcie na podnety z okolitého prostredia.

Ľudia s derealizáciou pomerne často opisujú pocity zažívanie už prežitých zážitkov (tj. majú pocit, ako by sa súčasný zážitok už kedysi stal a teraz sa opakuje). Tento stav označujeme francúzskym termínom déjá vu [dežaví].

U klasickej derealizácie nenájdeme bludy a halucinácie. Človek má na svoj problém náhľad z narušeného vnímania reality, zvyčajne je so svojím stavom nespokojný a pociťuje nepríjemnú úzkosť.

Diagnostika

Diagnózu stanovuje psychiater na základe stavu postihnutého jedinca. Základom je narušené vnímanie reality a zároveň neprítomnosť halucinácií, či bludov.

Liečba

Ak je tento stav spojený s inou príčinou, musíme túto príčinu vyriešiť a derealizácia vymizne. Ak je derealizácia prítomná sama o sebe (teda ide o tzv. derealizačný syndróm), potom ju liečia psychiatri dlhodobou psychoterapiou a prípadne liekmi zo skupiny antidepresív.

Zdroj: https://www.stefajir.cz/derealizace

Najnovšie články od MUDr. Jiří Štefánek (zobraziť všetky)

    Použité zdroje: základné zdroje textu

    6 komentárov

    1. Teraz som zistila.ze moja dcéra má derealizaciu.ma 19 r.od puberty lekárka určila jej dg.panicka porucha.uziva serlift a rivotril.ale nevníma vidí svet ináč.na základe článku zisťujem a podľa jej trápenia.ze ide o drealizaciu.ma pokračovať v tejto liečbe?alebo kam sa obratit?

      • Moja dcéra má 18 rokov a už asi rok má príznaky derealizácie. Zdôverila sa mi s tým asi pred pol rokom a o tej doby navštevuje psychologičku preventívnej poradne a teraz aj klinickú psychologičku,ale vôbec to nepomáha.
        Sme z toho zúfalí, nakoľko jej stavy pretrvávajú a dennodenne trpí.
        Obraciam sa s prosbou na každého, kto by nám vedel poradiť na koho sa máme obrátiť, resp. konkrétne na ktorého psychológa resp. psychiatra. Je taký v SR ktorý sa na derealizáciu a depersonalizáciu špecializuje ?

        • Depersonalizacia a derealizacia ma svoj spustac. Nie vzdy je spustacom psychika – teda psychicky problem. Tieto veci napr. maju ludia pri lymskej borelii, candide a chlamydiach, parazitoch (intoxikuju CNS), amalganovych vyplnach, pri nadorovych ochoreniach mozgu (tlak nadoru na urcite centra v mozgu), hormonalne vykyvy (napr. stitna zlaza, vysoky prolaktin…), potravinove alergie a mnoho dalsich fyzickych spustacov.
          Ak je teda spustacom a udrziavacom fyzicke ochorenie, treba odstranit to, nie symptomy.
          Lieky – AD ani SSRI na derealizaciu ani na depersonalizaciu ucinne nie su. Na toto zial dodnes liek nie je, nikde vo svete.

        • Dobrý deň , chcem sa spýtať . Pred 2 mesiaci som užila MDM ale nič mi z toho nebolo , na konci som dostala uzskot . Ráno som sa vyspala a všetko v pohode a večer som dostala silnú uzskot nemohla som spat a na druhý deň som taká mimo ostala zle videnie , rozmazane . Pred tým ako som užila MdM tak som nebola natom dusovne dobre , depresie , priateľ sa so mnou rozišiel . Po 4 dňoch to prešlo a potom prišla znovu uzskot a snim zase taká mimo som stále zle videnie rozmazane , príde mi že čas rýchlo u teka. Tak som išla ku psychiatrovi ktorý mi dal thianeptin sandoz , netuším ani sama čo mi je lebo mi nič nepovedal . Nezačal som brat lieky že skúsim terapiu ktorá mi trosku pomohla ale veľmi mi vadí take rozmazane videnie a občas mávam depresiu a úzkosti ale už slabšie . O mesiac som išla na kontrolu že lieky som nezačala brat , hovorím mu o videní a tak a nič mi neporiadne nepovedal . Tak pred 3dnami som začala brat lieky . Myslite že to môže byt derealizacia ? Veľmi sa toho bojím keďže som videla na youtobe jednu ženu ktorá tvrdí že Sa s tým treba zmieriť . Neviem zmieriť sa s tým je veľmi zvláštne . To sa človek ma zmieriť s tým že každý dne prežíva , to neveim či by človek dal .

    2. áno, pokračujte v liečbe. derealizácia je symptóm, nevylučuje sa s diagnózou panická porucha. svoje obavy následne skonzultujte s jej ošetrujúcou lekárkou.

    3. Vaša dcérka má pravdepodobne aj panickú poruchu alebo inú úzkostnú poruchu. Derealizácia je sprievodný jav inej psychickej poruchy. Pokračujte v liečbe, navštívte psychiatra, inak antidepresíva účinkujú až po dlhšej dobe, napríklad po troch mesiacoch.

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.