Hyperkapnia

Hyperkapnia je označenie pre situáciu, kedy dôjde k zvýšeniu koncentrácie oxidu uhličitého v tepnovej krvi nad hornú hranicu normy. To znamená, že parciálny tlak oxidu uhličitého v arteriálnej krvi (paCO2) vzrastie nad cca 5.8 kPa (kilopascaloch). Ide o opačný stav k hypokapnii. Viac o príčinách, prejavoch, diagnostike a liečbe tohto príznaku sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Hyperkapnia a jej príčiny
Hyperkapniu musíme chápať ako potenciálne závažný príznak, ktorý sa objavuje u stavov s nedostatočnou funkciou respiračného systému.
Typickým príkladom sú pacienti s ťažšími formami CHOCHP, u ktorých je vážnejšie narušená výmena plynov v pľúcnych alveolách.
Tento príznak sa vyskytne aj v situáciách, keď je v okolí dotknutého zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého vo vdychovanom vzduchu.
S rizikom hyperkapnie môžeme počítať aj u ľudí s utlmeným dychovým centrom vplyvom podávaných liekov (napr. celkové anestetiká a silné lieky proti bolesti).
Prejavy
Hyperkapnia, ak nie je liečená, prechádza k prekysleniu organizmu (odborne respiračná acidóza) s narušením vnútorného prostredia.
Pri zhoršení stavu sa objavujú bolesti hlavy, búšenie srdca, únava a zmeny krvného tlaku, človek je ohrozený vznikom porúch srdcového rytmu.
Hyperkapnia dráždi dychové centrum v mozgu k zrýchleniu dychovej frekvencie, to však nemusí u rady pľúcnych chorôb stačiť.
Ak dosiahne hyperkapnia vysoké hodnoty blížiaciace sa k 10 kPa, objavuje sa porucha vedomia so zmätenosťou, ktorá postupne prechádza v respiračnú kómu a smrť.
Diagnostika
Hyperkapniu môžeme diagnostikovať pomocou vyšetrenia parciálneho tlaku krvných plynov (tzv. Astrup).
Na vyšetrenie potrebujeme vzorku tepnovej krvi, ktorý zvyčajne získavame z tepny na zápästí (arteria radialis).
Liečba hyperkapnie
U hyperkapnie je nutné liečiť vyvolávajúcu príčinu (obvykle danú pľúcnu chorobu) a zlepšiť tak výmenu krvných plynov. Logickou symptomatickou terapiou je podávanie kyslíka, s tým je však nutné byť opatrný.
Nesmieme totiž zabúdať vyššie spomínaný fakt, že hyperkapnia do určitej miery stimuluje dychové centrum k vyššej aktivite.
Podaním kyslíka síce hyperkapniu vyriešime, ale dychové centrum stratí stimulant a človek v ťažkom stave s narušeným vedomím potom môže prestať dýchať. S kyslíkom preto veľmi opatrne a skôr v nižších koncentráciách.
Ak sa stav pacienta zhoršuje, môže byť niekedy nutné zabezpečenie dýchacích ciest (intubácia) a následná umelá pľúcna ventilácia.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/hyperkapnie
Použité zdroje: základné zdroje textu