Besnota
Besnota čiže lyssa (anglicky rabies) je smrteľne nebezpečné infekčné ochorenie. Predtým bola besnota na území dnešnej Slovenskej republiky vcelku častá, dnes už sa našťastie takmer neobjavuje. V ostatných častiach sveta, ako je napríklad Afrika, sa besnota vyskytuje pomerne často, a preto je dobré si o nej povedať niekoľko viet.
Príčiny besnoty
Besnota je spôsobená vírusom besnoty. Tento vírus je schopný nakaziť mnoho cicavcov, od netopierov až po človeka. V Európe mala význam najmä nákaza líšok a psov. Vírus sa prenáša uhryznutím nakazeného zvieraťa, vyskytuje sa totiž v jeho slinách. Pri uhryznutí sa vírus dostane do tela človeka. V rane sa dostane do miestnych nervových zakončení a nervovými vláknami sa postupne začne šíriť smerom do miechy a odtiaľ do mozgu. Rýchlosť šírenia nervom je pomerne malá – vírus postúpi iba o niekoľko milimetrov za deň. Cieľovou stanicou vírusu je mozog, akonáhle sa tam dostane, objaví sa zápal mozgu s hlavnými príznakmi choroby a smrť. Z mozgu sa vírus šíri do slinných žliaz a vylučuje v slinách.
Prejavy
Prvé neurčité príznaky sa môžu objaviť už niekoľko dní po uhryznutí zvieraťom. Je to teplota a bolesti hlavy. Inak môže besnota niekoľko týždňov až mesiacov prebiehať bez veľkých prejavov, chorý sa môže zdať byť úplne zdravý. Toto obdobie pokoja bude tým dlhšie, čím je miesto vstupu vírusu do tela vzdialenejšej od hlavy. Je to logické – vírus sa šíri nervom z miesta rany k mozgu. Čím je rana od mozgu vzdialenejšia, tým dlhší čas vírus k šíreniu potrebuje. Uhryzne niekoho besné zviera do krku? Postihnutie mozgu sa prejaví pomerne rýchlo – trebárs aj do niekoľkých týždňov. Uhryzne zviera človeka do nohy? Postihnutie mozgu sa prejaví až za mnoho mesiacov. Vírus sa však po túto dobu šíri do mozgu a akonáhle sa tam dostane, spôsobí rozsiahly zápal a ťažké poškodenie, ktoré nie je zlučiteľné so životom. Besnota sa prejavuje zmenami osobnosti, môžu vznikať záchvaty zúrivosti a kŕče. Zaujímavý je častý vznik nadmerného slinenia a hydrofóbia, čo je neznášanlivosť vody z dôvodu poruchy prehĺtania. Chorý dostáva záchvaty kŕčov aj pri vypití malého množstva tekutiny. Poškodenie mozgu môže byť spojené aj so vznikom porúch hybnosti a s ochrnutím svalov.
Poznámka: U zvieraťa je taktiež zrejmá zmena správania. Divoké zvieratá sa menia na podozrivo krotké, domáce zvieratá sa môžu stať nezvyčajne agresívnymi. Povaha chorého zvieraťa býva nevyspytateľná, aj zdanlivo krotké zviera môže uhryznúť. Ak sa blíži v lese k človeku bez strachu líška, je to veľmi podozrivé.
Diagnostika
U zvieraťa (a v podstate aj u človeka) sa besnota spoľahlivo preukáže vyšetrením vzorky mozgového tkaniva. Zviera s podozrením na besnotu sa teda zvyčajne utratí a potom je preskúmaný jeho mozog. U živého človeka s podozrením na nákazu besnotou nemá diagnóza žiadny význam – proste ho liečime, ako by besnotu mal. Ak je naše podozrenie mylné, liečime ho zbytočne. Ak je však naše podozrenie správne, zachránime mu život.
Prevencia
Existuje vakcína proti besnote, ktorú sa snažíme podávať divoko žijúcim cicavcom. Známe sú celoštátne akcie spojené s podávaním vakcíny líškam. Vakcínu je možné preventívne podať aj ľuďom, u ktorých je vyššie riziko kontaktu s nakazeným zvieraťom (veterinárni pracovníci). Účinnou prevenciou, ktorú môže urobiť každý, je v prírode sa nedotýkať uhynutých psovitých šeliem, najmä líšok. Radi by sme uviedli príkladom niekoľkých krajanov zo severného Slovenska. Jeden z nich zrazil autom líšku. Chcel jej kožu a preto mŕtvu líšku vzal a doniesol kamarátovi, ktorý ju stiahol z kože a vyvrhol. Ďalší známy si potom kožu pohladkal. Vec sa im potom trochu s oneskorením rozležala v hlave a o celej veci informovali lekára. Zvyšky líšky boli vyhrabať a infekcia líšky vírusom besnoty bola potvrdená. Všetci dotknutí svorne skončili na infekčnom oddelení a dostali svoju dávku bolestivých injekcií (viď. nižšie), čo si mohli ušetriť.
Liečba
Ak je u človeka podozrenie na nákazu, tj. blízky kontakt s potenciálne nakazeným zvieraťom (pohladenie, kontakt s jeho slinami, uhryznutie neznámym zvieraťom) je životne nutné navštíviť lekára. Najprv sa vykoná vyčistenie a dezinfekcia rany, potom sa začne aplikovať očkovacia vakcína proti besnote. Jej efekt je v podstate preventívny. Vírusu väčšinou trvá týždne až mesiace kým sa dostane do mozgu. Včas aplikovaná vakcína rýchlo vytvorí proti vírusu imunitu (skôr ako sa vírus do mozgu dostane) a tak zabráni poškodeniu mozgového tkaniva. Čím skôr sa vakcína podá, tým je šanca na prežitie vyššia. Problémom vakcíny je, že sa podáva v 6 dávkach a nie je to nič príjemné. Druhým variantom je však veľmi nepríjemná smrť. U vážnejších prípadov sa okrem vakcíny podajú priamo umelo vyrobené protilátky. Tie sú schopné chrániť chorého ihneď.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/vzteklina
Použité zdroje: základné zdroje textu