Bronchoskopia
Čo je to bronchoskopia, čo sa pri nej vyšetruje, ako sa na toto vyšetrenie pripraviť a aké sú jeho výhody a nevýhody?
Bronchoskopia sa radí medzi endoskopické vyšetrovacie metódy ako je napríklad gastroskopia, kolonoskopia, cystoskopia a pod.
Pri bronchoskopií sa vyšetrujú dolné dýchacie cesty, tj. priedušnice a priedušky.
Princíp bronchoskopie
Existujú dva typy bronchoskopických prístrojov (bronchoskopov). Jeden typ sú v podstate tuhé trubice (rigidné bronchoskopy) a druhé majú podobu ohybných hadičiek (flexibilné bronchoskopy). Či tak alebo tak, princíp vyšetrenia je veľmi podobný.
Prístroj sa skrz ústnu dutinu a nosohltan vsunie do hrtana a hlbšie do dýchacích ciest. Na konci prístroja je miniatúrna videokamera, pomocou ktorej si lekár prezerá vnútro dýchacích ciest.
Endoskopický prístroj navyše umožňuje použitie malých nástrojov, ktorými sa dá bezbolestne odštiepiť drobná vzorka tkaniva (tzv. biopsia), ktorá sa potom pošle na histologické vyšetrenie.
Rovnako tak možno pomocou týchto nástrojov chytiť a vytiahnuť cudzie teleso z dýchacích ciest.
Príprava pred vyšetrením
Vyšetrenie sa zvyčajne vykonáva nalačno, a pacient by pred ním mal mať vykonané základné krvné odbery. Obzvlášť dôležité sú odbery informujúce o zrážanlivosti krvi.
Osoby so zníženou zrážanlivosťou majú totiž pri vyšetrení zvýšené riziko zakrvácania do dýchacích ciest.
Bronchoskopia sa môže prevádzať v miestnom znecitlivení alebo v celkovej anestézii. Pri miestnom znecitlivení sa na sliznicu horných ciest dýchacích aplikuje znecitlivujúca látka, takže človek zavádzanie hadičky prístroja necíti (alebo cíti len veľmi nepatrne).
Toto miestne znecitlivenie sa potom skombinuje s podaním upokojujúcich látok (tradičné „oblbováky“) vo forme tabliet alebo injekcií.
Vďaka nim si pacient vyšetrenie nemusí ani pamätať. Vyšetrenie v celkovej anestézii (tj. pri úplnom uspatí) sa vykonáva oveľa menej často.
Význam bronchoskopie
Vyšetrenie dýchacích ciest má veľký význam v diagnostike nádorov pľúc. Nádor prerastajúci do priedušiek môže lekár vidieť na vlastné oči a hlavne môže odobrať vzorky z podozrivého tkaniva na histológiu.
Môžeme spraviť aj 100 röntgenov a cétéček, ale bez vzorky tkaniva stopercentne presnú diagnózu lekári jednoducho nedokážu stanoviť.
Dôležitým doplnením vyšetrenia je vykonanie tzv. bronchoalvelolárnej laváže (BAL). Endoskopický prístroj totiž nedosiahne do najmenších priedušiek, a preto sa z neho do týchto malých priedušiek vypustí malé množstvo fyziologického roztoku.
Po chvíli sa táto tekutina odsaje a jej vzorka sa pošle na vyšetrenie –dôležitá je napríklad pre mikrobiológické a cytologické vyšetrenie.
Veľký význam bronchoskopie je aj pri odstraňovaní cudzích telies z dýchacích ciest. Vdýchnuté telesá môžu spôsobiť dýchavičnosť (a niekedy aj smrť udusením) alebo sa môžu stať zdrojom ťažkých hnisavých zápalov pľúc. Endoskopickými prístrojmi možno tieto telesá zachytiť a bezpečne vytiahnuť.
Nevýhody bronchoskopie
Vyšetrenie je síce nebolestivé, ale niektorí ľudia ho znášajú horšie. Zavádzanie prístroja môže sprevádzať kašeľ pri dráždení dýchacích ciest a pocit sťaženého dýchania.
Po vyšetrení môže človek chrčať pri dýchaní a mať zhrubnutý hlas.
Z týchto dôvodov nie je bronchoskopia pre každého a lekári sa musia pri výbere vhodných pacientov riadiť zdravým sedliackym rozumom.
Ak napríklad máme 40-ročného inak úplne zdravého človeka s podozrením na pľúcny nádor tak bronchoskopiu vykonáme ale u ťažko chorých starých ľudí nemusí byť bronchoskopia vôbec dobrým riešením ako daného človeka vyšetriť.
Výhody
Veľkou výhodou vyšetrenia je, že lekár vidí vnútrajšok dýchacích ciest „na vlastné oči“, a že môže odobrať vzorky tkanív. Pacient nie je pri tomto vyšetrení zaťažený žiadnym škodlivým röntgenovým žiarením.
V prípade vdýchnutia väčšieho cudzieho telesa môže byť bronchoskopia jediným riešením.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/bronchoskopie
Použité zdroje: základné zdroje textu