Vyliec.sk > Príznaky > Poruchy koncentrácie

Poruchy koncentrácie

poruchy koncentráciePoruchy koncentrácie môžu postihovať všetky vekové kategórie, mužov aj ženy a môžu prísť naozaj nečakane. Môže ísť o nedostatok spánku, únavu, nedostatok železa či porucha koncentrácie môže nastať po úraze. Avšak najčastejšou príčinou vzniku poruchy koncentrácie sa stávajú psychické ochorenie známe pod skratkami ADD a ADHD. 

Poruchy koncentrácie sa vo väčšine prípadov objavujú v spojení s inými poruchami. Môže ísť napríklad o poruchu intelektu, správania či pamäte. Mnoho ľudí trpiacich poruchami pozornosti majú poškodenú časť mozgu, ktorá je práve zodpovedná za sústredenie a koncentráciu.

Príčiny poruchy koncentrácie:


1. ADD (Attention Deficit Disorder), ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder)

Tieto ochorenia patria medzi najčastejšie psychické ochorenia, ktoré sa vyskytujú u detí v posledných dvoch dekádach. Ochorenia majú vplyv na každodenný život dieťaťa – na sociálnu stránku, vzdelávanie a správanie. Problémy s koncentráciou sa zväčša prejavia v období nástupu dieťaťa do školy, keďže sa od neho očakáva vyššia koncentrácia. Rodičia by nemali váhať s návštevou lekára, pokiaľ sa im javí, že ich dieťa sa nespráva ako jeho rovesníci.

ADD ochorenie postihuje predovšetkým deti, ktoré často nazývame aj ako zasnené deti. Táto porucha sa prejavuje neschopnosťou primerane sa koncentrovať na určitý podnet v dostatočne dlhom čase. Príznakom sa môže javiť slabá koncentrácia dieťaťa, rýchla únava alebo neschopnosť udržať si sústredenosť po dlhšiu dobu. Problém nastáva keď dieťa napríklad v škole nedokáže udržiavať svoju pozornosť a nedokáže odpovedať na daný podnet v dostačujúcom čase.

Pozrite si a využite aktuálne špeciálne akcie Dr.Max – až do výšky – 40%!

ADHD je ochorenie, ktoré sa od predchádzajúce ochorenia líši aj tým, že dieťa je hyperaktívne. Toto ochorenie preto môžeme spozorovať oveľa skôr – už okolo 3. – 5. roku dieťaťa.  

2. Syndróm vyhorenia

So syndrómom vyhorenia sa stretávame v posledných rokoch častejšie a častejšie. Prvýkrát bol pojem vyhorenie ( pôvodne z anglického burnout) použitý v knihe Herberta J. Freudenbergera v roku 1974. Z jeho definície vyplýva, že vyhorenie je akýsi ,,stav únavy a frustrácie navodeným úplným oddaním sa veci, práci či vzťahu, ktorý však nesplnil naše očakávania.

Najrizikovejšou skupinou, sa javia ľudia, ktorý pracujú s ľuďmi. Považuje sa za dôsledok nadmerného stresu vyvolaného tak pracovnými podmienkami, ako aj neprimeraným a nerealistickým očakávaním výsledkov. Syndróm vyhorenia sa často zamieňa za stres, ale narozdiel od stresu, ktorý vieme z časti kontrolovať, sa syndróm vyhorenia kontrolovať nedá a značne dokáže ovplyvniť kvalitu nášho života.

Syndróm vyhorenia sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s vysokou motiváciou, ambíciami, odhodlaním a až často pracujúcich s vysokým nasadením. Ako bolo vyššie spomenuté, ohrozená je najmä skupina ľudí, pracujúca v kontakte s inými ľuďmi. Môžeme povedať, že najviac ohrození sú ľudia pracujúci v tzv. ,,pomáhajúcich profesiách” ako sú napríklad lekári, zdravotné sestry, učitelia, psychológovia, psychiatri či napríklad sociálni pracovníci.

Medzi prvé príznaky syndrómu vyhorenia môže patriť strata nadšenia z práce, ktorú ste vykonávali a ktorá vás vždy napĺňala. Zvýšený pesimizmus, neschopnosť pustiť z hlavy prácu aj počas jedla, nespavosť, nedostatok času, únava, neustála sebakritika či zvýšená náchylnosť na ochorenia patria medzi najčastejšie príznaky syndrómu vyhorenia.

Aj keď tento nepríjemný stav postihujúci prevažne nadšencov svojej práce postihuje každoročne čoraz viac ľudí, tak sa mu dokážeme aj účinne brániť. Prevenciou by malo byť dostatok oddychu, stretávanie sa s priateľmi, šport, dobrá kniha, venovanie sa koníčkom, yoga, dostatok spánku, dovolenka, smiech je len útržok z aktivít, ktoré dokážu účinne bojovať proti syndrómu vyhorenia.

3. Nízky krvný tlak

Nízky krvný tlak alebo hypotenzia nie je príliš častým javom, ktorý sa vyskytuje v spoločnosti. Narozdiel od vysokého krvného tlaku, tak nízky krvný tlak sa zväčša neoznačuje ako ochorenie. Hypotenzia sa spája predovšetkým s nepríjemnými javmi ako je napríklad motanie hlavy, únava, strata koncentrácie. Nízky tlak narozdiel od vysokého pocítime zväčša ihneď.

Nízky krvný tlak sa väčšinou nelieči, odporúča sa piť dostatočné množstvo tekutín, aby sa predišlo prípadnému kolapsu. Tento nepríjemný stav však narozdiel od vysokého krvného tlaku nepôsobi škodlivo na stenu ciev, čiže ich pružnosť je zachovaná a ľudia trpiaci týmto nepríjemným stavom majú nízku pravdepodobnosť výskytu infarktu alebo iného kardiovaskulárneho ochorenia.

Mladé dievčatá, útle ženy, starší ľudia patria medzi kategórie, ktoré sú najčastejšie postihnuté týmto javom. Nízky krvný tlak sa dá vyliečiť v kuchyni. Prejavom hypotenzie je znížená hodnota sodíka v tele, ktorý sa dá efektívne doplniť zvýšeným prijímaním soli v jedle.

Poruchy koncentrácie a ich diagnostika

Diagnostika poruchy pozornoti závidí od toho, čím je strata koncentrácie spôsobená. Pokiaľ sa jedná o psychické problémy ako je napríklad ADD či ADHD tak dieťa je podrobené veľkému množstvu testov pod odborným dozorom lekára, ktorý následne vyhodnotí daný problém dieťaťa a navrhne následné riešenie problému.

Na potvrdenie diagnózy sa zväčša využíva magnetická rezonancia, ktorá potvrdí zmenšený obsah mozgu. Zväčša sa však porucha pozornosti nediagnostikuje ako primárny problém, ale ako prejav spojený s iným ochorením.

Ako liečiť poruchy koncentrácie

Tak ako diagnostika, tak aj liečba závisí od toho, čím je porucha koncentrácie spôsobená. Porucha pozornosti spôsobená ochorením ADD či ADHD vyžaduje predovšetkým individuálny prístup ku dieťaťu. Dôležité je pre dieťa mať pravidelný denný režim a často striedať aktivity.

Samozrejme sa tento individuálny prístup dopĺňa aj liečbou pomocou medikamentov, ktoré majú za úlohu podporiť činnosť centrálnej nervovej sústavy a v niektorých prípadoch utlmiť príznaky tohto ochorenia. Vhodná je aj konzumácia rôznych vitamínov a výživových doplnkov, ktoré dopomáhajú správnej činnosti mozgu. Taktiež sa využíva aj EEG biofeedback, kedy sa regulujú frekvencie mozgovej elektrickej aktivity.

Kedy navštíviť lekára

Lekára by sme mali navštíviť pokiaľ na sebe alebo na svojom dieťati spozorujeme prvé znaky poruchy pozornosti. Rozhodne by sme návštevu nemali podceniť aj pokiaľ by išlo o unáhlené tvrdenie, pretože prevencia ale aj skorá diagnostika sú najdôležitejšie faktory, ktoré nám potom pomôžu už pri neskoršom liečení daného problému.

Použité zdroje: základné zdroje textu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.