Adrenalin

Adrenalín je liek, ktorý má najväčší uplatnenie v intenzívnej medicíne. Jeho účinnou zložkou je rovnomenná zlúčenina adrenalín (tiež nazývaná ako epinefrín).

Adrenalín a jeho princíp

Adrenalín je látka s veľmi silným a komplexným pôsobením na ľudský organizmus. Táto zlúčenina spôsobuje zrýchlenie srdcovej frekvencie, zvýšenie sily srdcových sťahov, uvoľnenie svaloviny dýchacích ciest (rozšírenie priedušiek) a aktiváciu glykogenolýzy (tvorba glukózy) v tkanive pečene.

Využitie

Liek sa využíva predovšetkým pri akútnych stavoch v rámci kardiopulmonálnej resuscitácie. Aplikovaný môže byť aj pri zlyhávaní obehu pri šokových stavoch.

V týchto prípadoch sa adrenalín podáva vnútrosvalovo pomocou špeciálneho dávkovacieho pera (napr. prípravok Epipen) napr. anafylaktický šok.

Úplne špeciálnym využitím je lokálna aplikácia riedeného adrenalínu do sliznice pri endoskopických zákrokoch (gastroskopia, kolonoskopia, apod.).

Ďalej sa využíva pri zúžených slizničných cievach a zástave krvácania.

Podávanie

Vyrába sa v podobe roztoku (číry bezfarebný roztok) s koncentráciou 1 miligram na mililiter (1: 1000), ktorý môže byť aplikovaný prakticky akokoľvek.

Zvyčajne sa podáva vnútrožilovo, možno ho však podať aj vnútrosvalovo, podkožne, do sliznice (endoskopickú ihlou), intraoseálne (prístupom vytvoreným navŕtaním kosti-vnútrokostne) a endotracheálne.

Dávka býva u dospelého človeka cca 0,1-1 miligram každých 3-5 minút. Aplikácia bez odporúčania lekára je prísne zakázaná.

Pri podaní väčšieho množstva lieku je najvýraznejším prejavom ťažšia forma akútneho zvýšenia krvného tlaku. Pretože účinok liečiva je krátkodobý, väčšinou postačí obmedzenie rýchlosti podávania infúzie, prípadne prerušenie infúzie.

Ak napriek tomu krvný tlak dostatočne nepoklesne, môžu sa podať krátkodobo pôsobiace alfa-adrenergné blokátory.

Nevýhody

Tento liek môže spôsobiť prílišné zvýšenie krvného tlaku, bolesti brucha, bolesti na hrudníku, dýchavičnosť, akútne tráviace ťažkosti a poruchy srdcového rytmu.

Menej časté sú nepokoj, nervozita, triaška, úzkosť. Medzi zriedkavé vedľajšie účinky patrí napr. cievna mozgová príhoda (mŕtvica), kožná a podkožná nekróza (odumretie tkaniva) okolo vstupu do žily.

Vedľajšie účinky sa vyskytujú častejšie u pacientov s vysokým krvným tlakom alebo so zvýšenou funkciou štítnej žľazy.

Miestne podanie v oftalmologickej praxi vedie k melanóze spojovky, sfarbeniu rohovky, suchosti nosovej sliznice. Môže dôjsť k alergickej kontaktnej senzibilizácii.

Pri dlhšie trvajúcom infúznom podaní vzniká tachyfylaxia (postupné oslabovanie účinku liečiva na organizmus, ak sa podáva v opakovaných dávkach v krátkych časových intervaloch).