Časté röntgenovanie
Radiačné žiarenie na naše telá v malých dávkach pôsobia každý deň. Môžu sa však vyskytnúť situácie, keď sme vystavení oveľa vyšším dávkam žiarenia, než je bežné. Jadrové havárie sú veľmi zriedkavé (pochopiteľne s výnimkou Japonska a Ukrajiny), jadrová vojna v dnešnej dobe snáď tiež bezprostredne nehrozí. Vystavovanie sa abnormálne vysokým dávkam žiarenia je v našej modernej spoločnosti spojené najmä s rozvojom medicíny a jej techniky. Jeden z nebezpečných prípadov je časté röntgenovanie. Moderné diagnostické (a mnohokrát aj liečebné) metódy sú veľmi často spojené práve s radiačným žiarením.
Najbežnejšími zobrazovacími metódami, pri ktorých pacienta vystavujeme radiácii, je klasický röntgen, mamografia (čo je v podstate forma röntgenu), prosté CT vyšetrenie a angiografia. Špeciálna podkapitola je rádioterapia zhubných nádorov, kde je ožarovanie tela princípom liečby ako takej.
Zdravotníci v SR sa primárne riadia tzv. Atómovým zákonom, ktorý stanovuje, ako vysokej dávke žiarenia môžu pacienta vystaviť.
Pre laikov môže byť ľahko znepokojujúce zistenie, že dávka neexistuje. To znamená, že lekár má právo vystaviť pacienta akejkoľvek dávke žiarenia podľa svojho uváženia. Je tu však dôležitý dodatok, že túto dávku musí byť schopný zdôvodniť.
Časté röntgenovanie je na Slovensku veľmi bežné a málo kedy sa nad tým niekto pozastavuje. Aby sme mali istú predstavu o dávkach žiarenia našich diagnostických metód, môžeme použiť zaujímavé porovnanie.
Energia absorbovaného žiarenia sa udáva v mnohých jednotkách, jednou z najznámejších je tzv. Sievert [Sv], zvyčajne v podobe mSv [milisieverty].
Príklady dávok žiarenia, ktorým sme vystavení:
Žiarenie z kozmu: cca 0.25 mSv za rok
Celkové žiarenie z okolia: cca 2-3 mSv za rok
Fajčenie 1 krabičky cigariet denne: 10-60 mSv za rok (!)
Bežný pracovný limit pracovníkov s rádioaktívnymi látkami: 20mSv za rok Zvýšený pracovný limit pre pracovníkov elektrárne Fukushima: 250 mSv/rok
Radiácia v okolí reaktora Černobyľu krátko po havárii: 10,000-300,000 mSv za hodinu (!)
Röntgen hrudníka: 0.1 mSv za vyšetrenie
Mamograf: 3mSv za vyšetrenie
CT mozgu: cca 1-5 mSv za vyšetrenie
CT brucha: cca 5-15 mSv za vyšetrenie
Ako je zrejmé, zložitejšie lekárske vyšetrenia využívajúce ionizujúce žiarenie predstavujú relatívne vysokú dávku.
Jeden mamograf je sa napríklad teoreticky rovná dávke, ktorú človek získa z okolitého prostredia za celý rok, na druhej strane sa ani náhodou nedá porovnať s ročným fajčením krabičky cigariet denne.
Časté röntgenovanie a účinky žiarenia na tkanivá
Je nevyhnutné odlíšiť 2 rôzne účinky na ožiarené tkanivá, ktoré sa pochopiteľne uplatňujú spoločne.
1. Priame poškodenie buniek
Častým röntgenovaním a vplyvom vyšších dávok žiarenia začínajú bunky odumierať. Tento efekt je zodpovedný za tzv. chorobu z ožiarenia.
Sme teda schopní určiť, aká dávka zodpovedá konkrétnemu stupni poškodenia jednotlivých orgánov so vznikom konkrétnych príznakov.
Z hľadiska priameho poškodenia buniek sme schopní hovoriť aj o smrteľnej dávke žiarenia, ktorá spôsobí nevyhnutnú smrť. Samozrejme sa to netýka vyšetrovacích metód ani žiadnej terapie.
2. Mutácia buniek
Časté röntgenovanie spôsobuje mutáciu buniek. Toto je zákerný účinok ionizujúceho žiarenia.
Žiarenie narušuje genetickú výbavu buniek, ktoré potom môžu za rôzne dlho dobu zmutovať a premeniť sa v nádorové bunky.
Tento účinok radiácie je teda zodpovedný za vyššie riziko vzniku zhubných nádorových ochorení u ľudí, ktorí boli ožiarení.
Problém je, že nie sme schopní stanoviť bezpečnú dávku, tá v tomto prípade neexistuje. Aj najmenšie ožiarenie môže teda po niekoľkých rokoch vyvolať rakovinu a pravdepodobnosť tohto deja je ovplyvnená dávkou žiarenia.
Môže teda 1 röntgen hrudníka alebo 1 mamograf spôsobiť vznik nádoru? Pochopiteľne môže, ale pravdepodobnosť je menšia ako napr. celoročná konzumácia 1 škatuľky cigariet denne.
Záver
Z vyššie uvedeného by malo vyplývať asi toto: Vyšetrenia fungujúce na princípe vystavenia pacienta ionizujúcemu žiareniu sú pre neho do istej miery rizikové a mali by byť vykonávané s rozvahou. Keď napríklad starý zmätený človek spadne z postele a udrie sa do hlavy, je to situácia v nemocnici úplne bežná a prakticky jej nemožno zabrániť.
Lekár potom takého človeka vyšetrí, ale okrem niekoľkých odrenín na ňom väčšinou nič zvláštne neuvidia. Pochopiteľne je tu však istá malá možnosť vzniku krvácania do mozgu.
Ak je lekár pod tlakom, indikuje CT mozgu, ktoré v drvivej väčšine ukáže normálny nález. Lekár môže byť pokojný a pacient dostane svojich niekoľko mSv.
Na druhú stranu si lekár môže dovoliť pacienta šetriť ožiarenia, ale dostáva do rizika sám seba a tak radšej volí variantu kedy časté röntgenovanie berie ako nutné riziko.
Podobný problém je s najrôznejšími hypochondermi, ktorí sa opakovane nechávajú vyšetrovať pre najrôznejšie ťažkosti. Títo ľudia sú potom logicky viac vyšetrovaní a dostávajú vyššie dávky žiarenia.
Preťať tento bludný kruh je potom opäť na veľkej odvahe lekára, ktorý ďalšie vyšetrovanie odmietne vykonávať. Nespokojný hypochonder si potom navyše rovnako nájde lekára iného a kolobeh vyšetrovania a ožarovania sa rozbieha poznovu. Opäť platí, že pacienti tým uškodia najviac sami sebe.
Pomerne špecifickým problémom je mamografia. Mnohí laici jej nedôverujú a tvrdia, že spôsobuje ženám rakovinu prsníka.
Z hľadiska vyššie uvedených účinkov žiarenia je to samozrejme pravda, ale je tu nutné použiť zdravý sedliacky rozum. Dávka získaná pri vyšetrení je relatívne nízka a riziko vzniku rakoviny je preto nízke.
Na druhej strane existuje veľké množstvo žien, ktorým vyšetrenie mamografom preukázateľne zachránilo život objavením včasného štádia nádoru.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/caste-rentgenovani
Použité zdroje: základné zdroje textu