Zmeny správania

Zmeny správania môžu postihovať množstvo ľudí bez ohľadu na pohlavie či vek. Tieto nepríjemné stavy môžu byť dôsledkom vážnych psychických a duševných ochorení, ale niekedy sa môžu objaviť ako podnet na vonkajšie udalosti ako sú napríklad stresové situácie alebo nespavosť. Zmeny správania sa zväčša pozorujú dlhodobo a porovnávajú sa s predošlým správaním postihnutého.

Zmeny správania a ich príčiny:

1. Schizofrénia

Schizofrénia je jedno z najčastejších psychických ochorení, vďaka ktorému postihnutý stráca kontakt s realitou.

Ochorenie postihuje približne 1 zo 100 ľudí a pacientov často trápia halucinácie, poruchy vnímania emócii, vďaka čomu môžeme povedať, že z človeka sa stane rozpoltená osobnosť. Medzi najrizikovejší vek vzniku tohto ochorenia patrí obdobie puberty, konkrétne najviac zaznamenaných prípadov sa vyskytuje v období 15. roka života.

Ochorenie môžeme rozdeliť do 3 skupín – pozitívna, negatívna a kognitívna. Pozitívna skupina spočíva v tom, že pacienti majú zrakové či sluchové halucinácie.

Často si myslia, že ich myšlienky sú čítané inými ľuďmi a premietané napríklad do televízie alebo rádia. Negatívnu skupinu môžeme definovať ako skupinu, ktorej niečo chýba.

Človek prestáva prejavovať svoje emócie, prestáva sa tešiť, nastupuje depresia, strata záujmu o svoje okolie, blízkych. Kognitívna skupina pacientov má spomalené myslenie, pretože vďaka halucináciam sa nedokážu plne sústrediť na danú vec. Dochádza k zmätenosti a zhoršeniu reči.

2. Mániodepresívna psychóza

Mániodepresívna psychóza je vážne mentálne ochorenie, ktoré spočíva v neustálych zmenách nálady. Bipolárna afektívna porucha, ako sa ochorenie taktiež nazýva je nebezpečná v tom, že pacientovo správanie sa pohybuje medzi dvoma stavmi.

Prvým stavom je mánia, ktorá je vzápätí striedaná vážnou depresiou. Tieto stavy sa striedajú pravidelne vrámci roka, ale v niektorých prípadoch sa môžu striedať dokonca v priebehu jedného dňa.

Bipolárna afektívna porucha postihuje približne 1% populácie a tak ako aj pri schizofrénii, tak aj tu sa prvé príznaky objavujú už približne v 15. roku života.

Príčin vzniku ochorenia je množstvo – od genetickej predispozícii, dlhodobému vystavovaniu sa stresu, závislosti na alkohole až po psychické či fyzické vyčerpanie.

3. Autizmus

Autizmus je psychické a duševné ochorenie, ktoré postuhuje deti už v rannom veku. Ochorenie sa diagnostikuje v priebehu druhého roka života a ochorenie spočíva v tom, že vývoj dieťaťa je značne spomalený v porovnaní s jeho zdravými rovesníkmi.

Ochorenie postihuje približne 0,2% populácie a trpí ním viac chlapcov ako dievčat.

Deti trpiace autizmom majú problém s vývojom reči, komunikáciou, nadväzovaním kontaktu s inými ľuďmi a čo je najdôležitejšie, deti trpiace autizmom nenadväzujú očný kontakt.

Príčina vzniku ochorenia nie je doteraz lekárom úplne známa, ale množstvo odborníkov sa domnieva, že ide o kombináciu viacerých faktorov ako je genetická predispozícia, infekčné ochorenia alebo poškodenie mozgu.

Diagnostika

Diagnostika príčin čo spôsobujú zmeny správania je veľmi náročná, pretože každý prípad je individuálny a vďaka tomu je najdôležitejšie pozorovanie pacienta. Základom je anamnéza, vďaka ktorej môžeme vidieť výskyt daného ochorenia v rodine.

Dôležité je poznamenať, že všetky vyšetrenia vykonáva psychiater.

V prípade mániodepresívnej psychózy sa využíva diferencionálne diagnostické vyšetrenie, ktoré vylúči poruchy, ktoré sú len obrazom nejakej mozgovej alebo telesnej choroby.

Ako liečiť zmeny správania

Ako pri väčšine psychických ochorení sa využíva psychoterapia, ktorá je dopĺňaná medikamentmi. Veľmi prospešnou sa javí elektrokonvulzívna terapia, ktorá je veľmi účinná najmä pri depresiách.

V prípade schizofrénie sa využíva psychosociálna terapia, ktorá je napríklad v kruhu rodiny.

Kedy navštíviť lekára

Lekára by sme mali navštíviť pokiaľ nás trápia halucinácie, náhle zmeny nálad, správania alebo vidíme na našom dieťati, že niečo nie je v poriadku.