Marixino

Marixino je liek, ktorý sa predpisuje na liečbu demencie. Jeho účinnou látkou je zlúčenina memantín.

Princíp lieku Marixino

Strata pamäti pri Alzheimerovej chorobe je dôsledkom poruchy prenosu signálov v mozgu. V mozgu sa nachádzajú tzv. N-metyl-D-aspartát (NMDA) receptory, ktoré sú zapojené do prenosu nervových signálov, dôležitých pri učení a pamäti.

Marixino patrí do skupiny liekov, ktoré sa volajú antagonisty NMDA-receptorov. Marixino pôsobí na týchto NMDA receptoroch, a tak zlepšuje prenos nervových signálov a pamäť.

Využitie

Marixino sa používa na liečbu pacientov s Alzheimerovou chorobou stredného až ťažkého stupňa.

Podávanie

Odporúčaná počiatočná dávka je polovica tablety raz denne (1x 5 mg) v priebehu 1. týždňa. V druhom týždni sa zvyšuje na jednu tabletu jedenkrát denne (1x 10 mg) a v treťom týždni na 1 a pol tablety jedenkrát denne.

Od štvrtého týždňa je obvyklá dávka 2 tablety jedenkrát denne (2 x 10 mg alebo 1x 20 mg). Odporúčaná dávka Marixina pre dospelých a starších pacientov je 20 mg jedenkrát denne.

Užíva sa ústami jedenkrát denne. Aby pacient mal z lieku úžitok, musí ho užívať pravidelne každý deň v rovnakú dennú dobu.

Tablety sa majú prehltnúť s vodou. Tablety možno užívať s jedlom aj bez jedla. Tablety sa môžu rozdeliť na rovnaké dávky.

Ak pacient nedávno zmenil alebo chce zásadným spôsobom zmeniť stravu (napr. normálnu stravu na prísne vegetariánsku), alebo ak trpí stavmi obličkovej tubulárnej acidózy (RTA, nárast kyselinotvorných látok v krvi v dôsledku renálnej dysfunkcie (zlého fungovania obličiek)) alebo ak má pacient závažné infekcie močových ciest (systému na vylučovanie moča), musí o tom informovať svojho lekára, pretože v tomto prípade je nutné upraviť dávkovanie liekov.

Užívanie memantínu u tehotných žien sa neodporúča. Ženy, ktoré užívajú Marixino, nemajú dojčiť.

Tento liek môže meniť schopnosť pohotovo reagovať, čo môže spôsobiť, že pacient nedokáže správne viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Nevýhody

Tak ako všetky lieky, aj tento liek môže spôsobovať vedľajšie účinky, hoci sa neprejavia u každého. Vo všeobecnosti sú pozorované vedľajšie účinky miernej až strednej intenzity.

Medzi časté vedľajšie účinky patrí napr. bolesť hlavy, ospalosť, zápcha, zvýšené hodnoty testov pečeňových funkcií, závraty, porucha rovnováhy, dýchavičnosť, vysoký krvný tlak a precitlivenosť na liek.

Menej časté vedľajšie účinky sú napr. únava, plesňové infekcie, zmätenosť, halucinácie, zvracanie, poruchy chôdze, zlyhanie srdca a zrážanie krvi v žilách (trombóza/tromboembólia).