Ketilept

Ketilept patrí do skupiny tzv. antipsychotík (neuroleptík) a jeho účinnou látkou je zlúčenina kvetiapín.

Liek Ketilept a jeho princíp

Kvetiapín účinkuje na centrálny nervový systém a pomocou ovplyvnenia rôznych receptorov má vplyv na rovnováhu neurotransmiterov v mozgu.

Tieto neurotransmitery sú rôzne chemické zlúčeniny, ktoré sprostredkovávajú prenosy vzruchov medzi neurónmi.

Kvetiapín pôsobí na viacero rozličných receptorov v nervovom systéme (napr. niektoré dopamínové receptory, receptory pre serotonín, adrenalín a histamín) a označujeme ho preto ako multireceptorového antagonistu (MARTA).

Kvetiapín je typický pomerne rýchlym metabolizmom a kratším polčasom účinku.

Využitie

Tento liek sa využíva v liečbe niektorých psychotických stavov ako je napríklad schizofrénia a maniodepresívna psychóza, ktorá je tiež označovaná ako bipolárna porucha.

Podávanie

Pri látkach tohto typu je vždy veľmi dôležité presne dodržiavať odporúčania predpisujúceho lekára (väčšinou psychiatra) a neužívať ich bez lekárovho vedomia.

Liek sa vyrába vo forme tabliet o sile 25-200 miligramov.

Dávky sa väčšinou postupne navyšujú podľa tolerancie a líšia sa podľa presnej indikácie.

V zásade sa bežná dávka pre dospelých pohybuje okolo 400 miligramov lieku denne, podľa potreby môže byť ďalej zvýšená.

Nevýhody

Ketilept môže svojim silným vplyvom na centrálny nervový systém vyvolať ospalosť, únavu a útlm. Užívatelia sa niekedy sťažujú na pocity sucha v ústach, bolesti hlavy a kolapsové stavy, mávajú zvýšenú hladinu cholesterolu a zmeny v krvnom obraze.

Liek patrí do 2. generácie antipsychotík, a preto sú u neho veľmi zriedkavo aj prítomné poruchy hybnosti (podobné Parkinsonovej chorobe) a sexuálne poruchy (strata libida, impotencia).

Medzi veľmi zriedkavé a nebezpečné komplikácie patria závažné poruchy rytmu a neuroleptický malígny syndróm. Liek sa nesmie užívať spolu s alkoholom pre značne nevyspytateľné zmeny jeho účinku.

Zdroj: https://www.stefajir.cz/ketilept