Haloperidol

Haloperidol patrí do skupiny tzv. antipsychotík (neuroleptík) a jeho účinnou látkou je rovnomenná zlúčenina haloperidol.

Princíp

Tento liek účinkuje na centrálny nervový systém a pomocou ovplyvnenia niektorých receptorov má vplyv na rovnováhu neurotransmiterov v mozgu.

Tieto neurotransmitery sú rôzne chemické zlúčeniny, ktoré sprostredkovávajú prenosy vzruchov medzi neurónmi.

Využitie

Haloperidol sa využíva v liečbe niektorých psychotických stavov, typicky u schizofrénie.

Využiteľný je aj v tlmení mánie u mániodepresívnej psychózy a pomerne často je v injekčnej forme používaný pri stavoch náhlej zmätenosti u hospitalizovaných pacientov (tj. u akútnych deliríinych stavov). Jednou z indikácií použitia haloperidolu je aj laikom známy Tourettov syndróm.

Podávanie

Pre látky tohto typu je vždy veľmi dôležité presne dodržiavať odporúčania predpisujúceho lekára (väčšinou psychiatra) a neužívať ich bez lekárovho vedomia.

V tabletovej forme sa u dospelých podáva v priemernej dávke 2-10 miligramov denne, možné je aj podanie liečiva v podobe kvapiek. Injekčná forma haloperidolu sa aplikuje vnútrožilovo alebo vnútrosvalovo na zvládnutie akútnych stavov.

Nežiadúce účinky

Haloperidol môže pri pravidelnom užívaní spôsobiť únavu, spavosť, sucho v ústach, bolesti hlavy a poruchy hybnosti podobné Parkinsonovej chorobe.

Pomerne často sa objavia aj tráviace ťažkosti ako sú zmena chuti do jedla (zvýšenie alebo zníženie), vracanie a zápcha.

Relatívne časté sú poruchy sexuálneho charakteru, najmä vymiznutie libida a rozvoj impotencie.

Medzi veľmi zriedkavé a nebezpečné komplikácie patria závažné poruchy rytmu a neuroleptický malígny syndróm. Liek sa nesmie užívať spolu s alkoholom pre značne nevyspytateľné zmeny jeho účinku.