Repa obyčajná (cvikľa)
Latinsky: Beta vulgaris
Česky: Červená řepa
Ľudovo: Cvikľa, Repa
Čeľaď: Mrlíkovité
Charakteristika rastliny repa obyčajná
Repa obyčajná je dvojročná bylina s dužinatým koreňom, ktorý sa v priebehu dvoch až troch mesiacov vyvinie na guľovitú alebo valcovitú buľvu, na povrchu červenohnedú, vnútri tmavočervenú.
V prvom roku vyrastie z koreňa ružica dlhostopkatých prízemných listov. Listy sú vajcovité a majú výraznú tmavočervenú žilnatinu. V druhom roku vyrastá stonka so striedavými kopijovitými, takmer sediacimi listami. Kvitne v druhom vegetačnom roku. Kvety sú malé, zelenkasté, päťpočetné, rastú v skupinách po dva až tri, zriedka päť.
Výskyt a pestovanie
U nás sa pestuje ako zelenina. Je jednou z foriem repy obyčajnej, ktorá bola vypestovaná z druhu Beta maritima, rastúceho voľne na pobreží Atlantického a Stredozemného mora. Pestuje sa zo semien. Mladé rastlinky sa pretrhávajú.
Zber a úprava
Zbierajú sa buľvy v prvom vegetačnom období od júla do septembra. Najzdravšie sú čerstvé, jemne nastrúhané. Najčastejšie sa však jedia varené ako príloha k mäsu alebo cestovinám, najmä vo forme šalátu.
Účinné látky
Repa obyčajná patrí medzi pomerne malý počet rastlín, ktoré obsahujú namiesto oveľa rozšírenejších antokyánov, žlté, oranžové a červené farbivá zo skupiny betalaínov. Sú to účinné prírodné antioxidanty.
Jej veľké mäsité buľvy sú bohaté aj na sacharidy, proteíny, minerálne látky (aj draslík a kremík. jód, kobalt), vitamíny (aj kyselinu listovú), vlákniny a iné .
Repa obyčajná a jej liečivé účinky na:
- zdroj minerálnych látok
- detoxikácia
- odstránenie ťažkých kovov z tela, organizmu
- odstránenie rádioaktívnych látok z tela, organizmu (napr. pri fajčení tabaku)
- prevencia poškodenia tela pri ožarovaní, rádioterapii
- prevencia poškodenia tela pri chemoterapii
- dna
- reumatoidná artritída
- lupienka
- kožné choroby
- regenerácia pečene po dlhodobom užívaní drog
- regenerácia pečene po dlhodobom užívaní hepatotoxických liekov
- chudokrvnosť
- hypercholesterolémia
- regenerácie ciev, zlepšenie pevnosti ciev
- angina pectoris
- hypertenzia
- kŕčové žily
- hemoroidy
- ateroskleróza
- dobrý stav organizmu ženy pred počatím
- vrodené vývojové chyby plodu – prevencia
- zlepšuje výživu plodu v maternici
- žalúdočné vredy (čerstvá šťava z červenej repy)
- údajne má vplyv na niektoré typy rakovinových nádorov – spomaľuje rast nádoru
Použitie
Čerstvá šťava
Zmiešaná s medom sa používa pri vysokom krvnom tlaku, nie však viac ako 100 ml 2- až 3-krát denne. Zvonka aj znútra pôsobí proti paradentóze, lebo má blahodarný vplyv na výživu ďasien. Môže sa vtierať aj do vlasov na posilnenie ich rastu.
Surový cvikľový šalát
Získa sa jemným nastrúhaním celých umytých mladých buliev. Buľvy sa ošúpu iba na zhrubnutých miestach. Bohato sa okorení mletou rascou na potlačenie jej zemitej chuti. Pridá sa citrónová šťava alebo jablkový ocot, diétna soľ, prírodný cukor alebo med.
Podľa potreby sa zriedi vodou a dobre premieša. Pikantnejšiu chuť jej dodá postrúhaný chren. Šalát vydrží v chladničke 2 – 3 dni. Je sa aj ako príloha k mäsu, cestovinám a pod.
Šalát z varenej repy
Buľvy sa uvaria vcelku, potom sa veľmi ľahko šúpu. Pokrájajú sa na kúsočky a zalejú osoleným sladkokyslým nálevom. Môžu sa miešať s cibuľou alebo chrenom a ľubovoľne okoreniť. Na zimu sa v podobnom náleve zavárajú v pohároch sterilizáciou varom, podobne ako iná zelenina.
Sirup
- 1,5 kg surovej cvikle
- 4 l vody
- 3 kg cukoru
- 5 dkg kyseliny citrónovej
- 1 dl rumu
Postup: cvikľu pokrájať, pridať vodu a variť 4 hodiny. Scediť, pridať cukor, variť pol hodinu. Po uvarení pridať kyselinu citrónovú a rum. Teplý sirup vliať do fliaš.
Zaujímavosti:
- Repa obyčajná má málo kalórií, urýchľuje metabolizmus, pomáha pri vstrebávaní potravy.