Bechterevova choroba
Bechterevova choroba čiže ankylozujúca spondylitída je ďalšia z niekoľkých autoimunitných chorôb. Postihuje najmä mužov a býva často zistená v relatívne mladom veku. Ak nie je liečená, tak môže výrazne zhoršiť kvalitu života chorého a môže z neho urobiť aj invalida.
Bechterevova choroba a jej príčiny
Bechterevova choroba je klasická autoimunitná choroba a jej vznik je v princípe podobný cukrovke 1. typu, roztrúsenej skleróze, myasthenie gravis, lupienke a mnohým ďalším.
Podstatou je problém, že imunitný systém chorého začne útočne reagovať proti niektorým štruktúram jeho vlastného tela.
Tento patologický proces je zrejme zapríčinený genetickým predpokladom, ktorý sa skombinuje s nejakou banálne vírusovou infekciou.
U niektorých jedincov dôjde k tomu, že sa po tejto úspešne zvládnuté infekcii náš imunitný systém „prenastaví“ a napadne naše vlastné telo.
Pri prejavov daného autoimunitného ochorenia potom ide o to, aký konkrétny orgán alebo tkanivo je napadnuté.
U Bechterevovej choroby sú cieľom pre náš imunitný systém väzív pozdĺž stavcov, ktoré zabezpečujú stabilitu a pohyblivosť chrbtice.
Okrem toho bývajú postihnuté kĺby medzi jednotlivými stavcami a potom tiež skĺbenie medzi kosťou krížovou a zvyškom panvy.
Zápal prebieha po mnoho rokov. Dlhotrvajúci zápal postupne vedie k dráždeniu a poškodeniu vyššie uvedených väzov a kĺbov.
Dlhodobé dráždenie vedie postupne k ukladaniu vápnika, väzy zkostnatia a pevne stuhnú. Predstavme si, že jednotlivé stavce sú zrazu spojené nie pohyblivo, ale napevno. Pohyblivosť chrbtice začne klesať.
Prejavy
Choroba väčšinou začína relatívne nenápadne a typická je pre ňu bolesť v chrbte prakticky v ktoromkoľvek mieste, veľmi často býva ako prvá postihnutá bedrová časť chrbtice.
Bolesť má pomerne zvláštny charakter v tom zmysle, že typicky vzniká v kľude a pohybom sa zmierňuje.
Postupom času, ako sú kĺby poškodzované a väzy tuhnú sa začne klasicky objavovať porucha pohyblivosti chrbtice. Nakoniec môže dôjsť k tomu, že jednotlivé stavce v podstate zrastú a chorý človek úplne stratí pohyblivosť. Chrbtica bohužiaľ typicky stuhne v polohe v predklone.
Typický Bechterevik bude teda chodiť v predklone s pokrčenými kolenami. Týmto pokrčením kolien chorý človek predklon čiastočne vyrovnáva a nemusí stále toľko pozerať do zeme.
Platí veta, že Bechterevik musí pokľaknúť, aby videl na kostolné hodiny. V tejto fáze je chorý už plne invalidizovaný.
U menšej časti pacientov s Bechterevovou chorobou sa môžu vyskytnúť aj iné autoimunitné ochorenie ako napríklad Crohnova choroba.
Diagnostika
Na chorobu sa získa podozrenie, pokiaľ nájdeme vyššie uvedené príznaky u mladého muža. Pomôcť môže aj röntgenové vyšetrenie chrbtice, prípadne jej magnetická rezonancia, kedy sa nájdu známky zápalu vyššie uvedených štruktúr.
Diagnózu potvrdzuje nález špecifických autoprotilátok v krvi chorého.
Prevencia
Zabrániť vzniku tejto choroby nemožno. Zásadné u Bechterevovej choroby je na ňu myslieť, včas ju správne rozpoznať a liečiť ju v čo najranejších štádiách.
Liečba
Cieľom liečby je proces postupu choroby zastaviť alebo spomaliť tak, že neovplyvní činnosti chorého a nebude obmedzovať jeho život.
Veľmi dôležitou časťou liečby je rehabilitácia. Spadá do pracovnej náplne skúseného rehabilitačného lekára. Je extrémne nutná spolupráca pacienta.
Pacient musí cvičiť, ako mu to lekár prikáže a odmenou mu môže byť zachovaná pohyblivosť. Bechterevova choroba poctivo liečená pohybom máva väčšinou dobrú prognózu a jej priebeh sa výrazne spomalí alebo dokonca zastaví.
Okrem aktívneho pohybu sú k dispozícii aj klasické nesteroidné protizápalové lieky.
Ako ťažší kaliber možno použiť aj imunosupresíva, ako sú napríklad kortikoidy, tie však nemusia mať až tak dobrý efekt a navyše majú vedľajšie účinky v podobe vzniku Cushingovho syndrómu.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/bechterevova-choroba
Použité zdroje: základné zdroje textu