Ako denzitometria sa v medicíne označujú metódy, ktoré majú merať hustotu kostného tkaniva. Denzitometrické prístroja sú bežnou výbavou osteologických centier. Čo to presne denzitometria je, aký je jej princíp, ako sa na toto vyšetrenie pripraviť a aké sú jeho výhody a nevýhody?
Princíp denzitometrie
Denzitometrický prístroj dokáže merať hustotu kosti, ktorá sa označuje anglickou skratkou BMD (Bone Mineral Density). Niektoré denzitometre fungujú na princípe ultrazvuku, ale najbežnejšie sú prístroje fungujúce na princípe röntgenu.
Pacient sa položí na vyšetrovaciu podložku a prístroj ho naskenuje. Kostná hmota kladie röntgenovému žiareniu rôzny odpor (tj. rozličnú úroveň absorpcie) podľa toho, koľko minerálov obsahuje, a podľa toho sú vyhodnotené výsledné snímky.
Používané skórovacie systémy potom hodnotia a porovnávajú kostnú hustotu vyšetrovaného so zdravými jedincami daného veku a pohlavia a z výsledku stanovia diagnózu a prípadne aj závažnosť osteoporózy. Celé vyšetrenie trvá len niekoľko minút.
Príprava pred vyšetrením
Denzitometria môže byť vykonaná bez zvláštnej prípravy, pacient nemusí byť nalačno a ani nemusí pred vyšetrením užívať žiadne špeciálne lieky.
Využitie
Vyšetrenie má význam pre pacientov ohrozených osteoporózou a u tých, ktorí sú na túto chorobou už liečení. Ohrození sú aj starší ľudia, najmä ženy po prechode, ďalej pacienti s niektorými hormonálnymi poruchami a s poruchami vstrebávania živín (a teda aj vápnika). Úplne špeciálnou skupinou pacientov sú muži po vykonanej kastrácii (muži s rakovinou prostaty a sexuálni devianti).
Nevýhody denzitometrie
U röntgenových denzitometrov je pacient vystavený určitej radiačnej záťaži. Tá je však veľmi nízka a vyšetrenia sa pri sledovaní liečby osteoporózy vykonáva len jedenkrát za rok, čo celkovú dávku žiarenia výrazne znižuje.
Výhody
Jedná sa o rýchle, nebolestivé a relatívne bežne dostupné vyšetrenie, ktoré poskytne cenné informácie o stave kostnej hmoty a úspešnosti liečby osteoporózy.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/denzitometrie
MUDr. Jiří Štefánek
Najnovšie články od MUDr. Jiří Štefánek (zobraziť všetky)
Použité zdroje: základné zdroje textu