Guillainov-Barrého syndróm
Guillainov-Barrého [Gilén-Baré] syndróm je našťastie relatívne vzácne zápalové ochorenie, ktoré postihuje nervovú sústavu, najmä periférne nervy vychádzajúce z miechy. Radí sa preto medzi tzv. polyneuropatie. Jeho príznaky môžu byť značne dramatické a niekedy ohrozujú chorého na živote. Našťastie má choroba tendenciu samovoľne ustúpiť. Čo je to Guillainov-Barrého syndróm, aké sú jeho príčiny, ako sa prejavuje, ako tento syndróm diagnostikovať a ako ho liečiť?
Príčiny Guillain-Barrého syndrómu
Príčiny vzniku tohto stavu nie sú celkom jasné.
Niekedy jeho vzniku predchádza fyzické či psychické vypätie, vznik syndrómu sa dáva aj do súvislosti s nejakou vírusovou infekciou, po ktorej prekonaní sa imunitný systém tela chybne zameria na naše vlastné tkanivá, v tomto prípade na naše nervové vlákna a ich obaly.
Z tohto pohľadu by sa preto dal GB syndróm zaradiť medzi autoimunitné choroby.
Prejavy
Postihnutie nervov a ich obalov má za následok ťažký výpadok ich funkcie, tj. stratu pohyblivosti aj citlivosti v postihnutom úseku.
Choroba má tendenciu postupovať zdola nahor a tak postupujúce ochrnutie dolných končatín prechádza na poruchu citlivosti kože trupu a mieri stále vyššie.
Človek môže ochrnúť na všetky štyri končatiny, ale skôr ako by sa to stalo, tak sa zvyčajne udusí, pretože mu ochrnula aj bránica a medzirebrové svaly (významné dýchacie svaly).
Ak sa však s modernými prostriedkami podarí udržať pacienta v tejto fáze nažive, má pomerne dobré vyhliadky, pretože choroba zvyčajne časom ustúpi sama.
Diagnostika
Dôležité je neurologické vyšetrenie, ktoré preukáže postupujúcou symetrickú obrnu svalstva. EMG vyšetrenie (elektromyografia) preukáže poruchy vedenia nervových vzruchov.
Významné je aj vyšetrenie mozgovomiechového moku pri lumbálnej punkcii. Nájdeme v ňom výrazné zvýšenú koncentráciu bielkoviny, ale normálne množstvo bielych krviniek.
Tento nález sa označuje ako proteinocytologická disosiacia.
Prevencia a liečba
Prevencia choroby neexistuje, liečba však možná je – zvyčajne pomáha očisťovanie krvnej plazmy pomocou prístroja (tzv. plazmaferéza), čo by nasvedčovalo, že sa jedná o autoimunitný charakter choroby.
Plazmaferéza by totiž odstránila protilátky útočiace na naše vlastné tkanivá. Okrem plazmaferézy sa s dobrým efektom aplikujú veľké dávky imunoglobulínov, ale ich presný účinok nie je úplne známy.
V prípade obrny dýchacích svalov je nutné pripojiť pacienta na prístroj umelej pľúcnej ventilácie, ktorý mu zachráni život.
Okrem toho sa podávajú rôzne vitamíny, ale to je skôr podporná liečba bez výrazného efektu.
Po asi mesiaci sa stav väčšinou začne upravovať, pričom celé uzdravovanie trvá niekoľko mesiacov až rok.
U mnohých ľudí sa stav vráti úplne do normálu, niekedy však pretrváva určitá doživotnú porucha hybnosti rôzneho rozsahu.
Pre menej šťastné chorých stav končí trvalou invaliditou a malé percento postihnutých aj napriek všetkej starostlivosti umiera.
Zdroj: https://www.stefajir.cz/guillain-barre-syndrom
Použité zdroje: základné zdroje textu