Paranoidita

Paranoidita je typom excentrickej poruchy osobnosti. Excentrická porucha osobnosti znamená, že správanie človeka sa môže zdať zvláštne alebo nezvyčajné pre ostatných. Jedinec s paranoidným osobnostným správaním je veľmi podozrievavý voči iným ľuďom. Nedôveruje druhým a verí, že iní mu chcú iba ublížiť. Medzi ďalšie znaky tejto poruchy patrí prehnaná žiarlivosť, presadzovanie vlastného ega, prehnané obavy o svoju osobnosť a pocit ohrozenia. Paranoidita sa objavuje najčastejšie v skorej dospelosti. Táto porucha môže byť zakotvená buď priamo v povahe pacienta (známa aj ako paranoidná porucha osobnosti), ale je dôsledkom nejakého ochorenia.

Liečba paranoidného správania môže byť náročná, pretože ľudia, ktorí ňou trpia, nemajú dôveru voči ostatným, a preto sa nenechajú liečiť. Poďme si teda povedať, čo pomôže pacientom s týmto stavom.

Príčiny paranoidity:

Príčina paranoidnej poruchy osobnosti nie je známa. Výskumníci sa však domnievajú, že kombinácia biologických a environmentálnych faktorov môže viesť k paranoidnej poruche osobnosti.

Porucha je prítomná častejšie v rodinách s anamnézou schizofrénie. Poranenie v ranom detstve môže byť taktiež prispievajúcim faktorom.

V druhom type paranoidnom správaní, ktoré vzniká niektorým ochorením, dokážeme nájsť presnú príčinu:

1. Mániodepresívna psychóza

Ide o psychiatrickú chorobu, ktorá je charakteristická zmenami nálad. Presná príčina mániodepresívnej psychózy nie je známa, ale dokázalo sa, že veľký vplyv na tom majú gény. Zmeny nálad prebiehajú v dvoch fázach – depresívna a manická fáza.

Počas depresívneho obdobia má pacient klasickú depresiu spojenú s úzkosťou. V takomto prípade stráca záujem, nič ho nebaví, pociťuje smútok a stráca zmysel života, čo môže u neho vyvolať samovražedné myšlienky.

Manické obdobie je presným opakom. Pacient je optimistický a plný energie. Jeho sebavedomie vzrastie a má pocit, že všetko dokáže.

V mnohých prípadoch začne mať bláznivé nápady, kedy môže utratiť peniaze na rôzne zbytočnosti. Preto môže škodiť nielen sebe, ale aj svojej rodine a blízkym.

2. Schizofrénia

Za paranoidné stavy môže aj porucha, ktorá nesie názov schizofrénia. Ide taktiež o psychiatrickú chorobu, ktorá je spojená s rozpadom osobnosti.

Prejavuje sa vznikom bludov a halucinácií. Existuje práve aj paranoidná schizofrénia, pri ktorej má pacient rôzne paranoidné predstavy. Aj za týmto ochorením stoja práve gény.

3. Ostatné a zároveň menej časté príčiny

V niektorých prípadoch je paranoidita súčasťou príznakov niektorých ochorení nervového systému. Dobrým príkladom je Alzheimerova choroba. Hlavne v pokročilom štádiu sa vyskytujú bludy a halucinácie.

Ďalšou príčinou môže byť aj alkohol. Ak ho pijeme veľmi veľa, poškodzuje to náš mozog. Podobne je to aj s drogami.

Diagnostika

Diagnostika u lekára je veľmi náročná. Problémom je práve dostať paranoidného človeka ku psychológovi.

Za tým stojí práve nedôvera pacienta k cudzím ľuďom. Keď už si lekár vybuduje dôveru, tak na presnú diagnózu mu postačia iba odpovede pacienta na otázky, ktoré mu bude klásť. Nebudú potrebné žiadne testy ani odbery.

Ako liečiť paranoiditu

Liečba paranoidity je pomerne náročná a dlhá. Jedným zo spôsobov liečby sú lieky, najmä antipsychotiká.

U menej vážnych stavov postačí aj zmena životného štýlu. Pri oboch procedúrach je potrebné zúčastňovať sa na posedeniach u odborníka.

Kedy navštíviť lekára

Každá duševná porucha by sa mala liečiť a výnimkou nie je ani paranoidita.

V dnešnej dobe pribúda počet takýchto stavov, a preto sa odporúča navštíviť psychológa či už ste paranoidný vy, alebo váš blízky.