Úvod / Choroby / Uštipnutie hadom

Uštipnutie hadom

uštipnutie hadomUštipnutie hadom by som s dovolením zúžila na uštipnutie zmijou obyčajnou, ktorá je našim jediným voľne žijúcim jedovatým plazom. Stretnutie so zmijou v prírode nie je nijako vzácne a ku jej uštipnutiu v letných mesiacoch občas dôjde. 

Základné informácie o uštipnutí hadom


Hneď na začiatok by som uviedla niekoľko dobrých správ. Po prvé je zmija pomerne plaché zviera a v prípade kontaktu s človekom sa väčšinou snaží odplaziť čo najrýchlejšie do úkrytu. V lese pri chôdzi zvyčajne robíme dostatok hluku, aby zmija zmizla. Trochu problematické je to v chladnejších letných dňoch.

Vretenica ako studenokrvný živočích nie je v tom prípade tak aktívna, aby sa odplazila, ale energie na obranu má dosť. Nečakane prudkého útoku je vretenica schopná asi na 20 cm. Už z toho dôvodu nie je najlepší nápad drievkom (či snáď prstom) podpichovať zmiju pokojne ležiacu na kameni.

Ďalšou pozitívnou informáciou pri nebezpečnom stave s názvom uštipnutie hadom je, že jed zmije obyčajnej nebýva v bežnej dávke smrteľný a dospelý človek (ak nie je na jed zmije alergický) by po uhryznutí nemal mať žiadny zásadný problém. Napriek tomu sa tento stav neoplatí podceňovať. Hadí jed u mnohých ľudí môže spôsobiť alergickú reakciu, ktorá môže asi tak do pol hodiny od uštipnutia spustiť smrteľný anafylaktický šok.

Prvá pomoc pri uštipnutí hadom

Pri nebezpečnom stave označujúcom ako uštipnutie hadom nemá zmysel panikáriť. Dôležité je vyhľadať lekársku pomoc, človek uštipnutý zmijou by mal aspoň jeden deň stráviť v nemocnici a byť sledovaný. Presný postup v kritickej situácii s názvom uštipnutie hadom zistíte zavolaním na linku NTIC (Národné Toxikologické Informačné Centrum).

Pri nepríjemnom stave s názvom uštipnutie hadom sa neodporúča rozrezanie rany, ani vysatie hadieho jedu ústami. Nič z toho by sa vôbec vykonávať nemalo. Je dobré v rámci možností znehybniť postihnutú končatinu, aby svalová činnosť zbytočne nezvyšovala vstrebávanie jedu do krvi a jeho transport žilami k srdcu.

Na končatinu je možné nasadiť improvizovanú dlahu, akýkoľvek drevený konár priviazaný ku končatine dvoma pruhmi látky bude stačiť. S končatinou je vhodné pohybovať čo najmenej. Pokiaľ je možné zavolať sanitku, je to tá najlepšia možnosť. V opačnom prípade je nutné sa za cenu čo najmenšej námahy dostať k lekárovi vlastnými prostriedkami.

Použitie škrtidla

Nesmieme zabudnúť ani na problematiku škrtidla. Na použitie škrtidla nie je jednotný názor, niektorí lekári ho vyložene odmietajú. Celkovo sa dá povedať, že u uštipnutia zmijou nie je škrtidlo nutné a pri zlom použití môže narobiť viac škody ako úžitku. Detaily o škrtidle uvediem len tak pre poriadok.

Ako škrtidlo môže postačiť akýkoľvek pruh látky, ktorým nie príliš razantne stiahneme končatinu nad miestom uštipnutia. Škrtidlo zníži odtok krvi (a jedu) z končatiny smerom k telu. Je tu však reálne nebezpečenstvo, že príliš utiahnuté škrtidlo ponechané na končatine príliš dlho by mohlo končatinu vážne ohroziť zastavením prítoku krvi a kyslíka. Preto by sa po cca 20-30 minútach malo škrtidlo aspoň na 1 minútu uvoľniť.

Ak je možné ranu akokoľvek ochladiť (chladný obklad priložený k rane), možno to len odporučiť. Chlad spomalí vstrebávanie jedu a je vhodný na prípadný bolestivý opuch.

Liečba

V nemocnici väčšinou postačí, keď je uštipnutý sledovaný, prípadne sa mu podajú infúzie na doplnenie tekutín a aplikuje sa vakcína proti tetanu (hadie zuby nebývajú práve čisté).

Liečba nebezpečného stavu s názvom uštipnutie hadom nebýva nutná. Ak by sa objavili vážne príznaky jedu (nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, búšenie srdca, dýchavičnosť a iné), je možné použiť protijed proti jedu zmije. Je to v podstate jediný protijed proti hadiemu uštipnutiu, ktorý je v našich zdravotníckych zariadeniach k dispozícii. Jedná sa o umelo vyrábanú protilátku, ktorá sa naviaže na molekuly jedu a tým ich deaktivuje.

Problém tohto protijedu je, že kvôli nemu vzniká alergický anafylaktický šok oveľa častejšie, než na zmijí jed. Protijed je preto v podstate nebezpečnejší ako jed a mal by sa použiť len pri vážnych otravách.

MUDr. Jiří Štefánek

Článok je prevzatý po dohode od autora MUDr. Jiří Štefánek.

Najnovšie články od MUDr. Jiří Štefánek (zobraziť všetky)

    Použité zdroje: základné zdroje textu

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.